Podľa čoho rozpoznať hoaxy, konšpirátora alebo plateného trolla?

Podľa čoho rozpoznať hoaxy, konšpirátora alebo plateného trolla? Reprofoto Markíza

Fámy, konšpirácie a hoaxy – je už ich toľko, že kvôli ním vznikla „učebnica."

 

 

S narastajúcim vplyvom konšpiračných teórií, tzv. hoaxov a extrémistických prejavov medzi mladými ľuďmi má stredným školám pomôcť publikácia pod názvom „Dôveruj, ale preveruj".

„Od roku 2013 na Slovensku zaznamenávame značný rozmach tzv. alternatívnych médií, ktoré reprezentujú meniace sa prostredie extrémizmu a radikalizácie na Slovensku. Tieto médiá šíria zdanlivo neškodné konšpiračné teórie alebo hoaxi, pod rúškom ktorých často však podnecujú nenávisť a otvárajú cestu podpore extrémizmu," povedal riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher, ktorý je hlavným autorom publikácie.

Mladí ľudia sú podľa Weisenbachera najrizikovejšou skupinou, pretože v tomto období si vytvárajú názory na politiku, spoločnosť či ľudské práva.

Z učebnice vyberáme:

- čo sú hoaxy – varujú pred údajne vážnym (v skutočnosti) neexistujúcim nebezpečenstvom, v minulosti najmä pred počítačovými vírusmi, v súčasnosti pred „spoločenským ohrozením" ako odoberanie detí z rodín, obmedzovanie ľudských práv a slobôd, o spoplatnení často používaných služieb, prosia o pomoc v núdzi

- čo najčastejšie definuje konšpiračné teórie - tajné sily v pozadí, presviedčanie, že všetky dôležité udalosti a významné spoločenské deje riadia tajné spolky a sily ukryté „v pozadí."

- v  čom je nebezpečenstvo konšpirácií - prehlbovanie nedôvery, podpora pseudovedy, podvodníkov a šarlatánov, zneužívanie extremistami, označovanie nepriateľov – konšpirátori označujú s obľubou tých, s ktorými nesúhlasia, prívlastkami ako sluhovia systému, ovce, kolaboranti. V niektorých prípadoch vymedzujú „stranu zla" na etnickom, rasovom, národnostno, náboženskom alebo rodovom princípe – Židia, Američania, Rusi, moslimovia, „homolobby"...

„Pre mladých ľudí sú v súčasnosti sociálne siete najrozšírenejším informačným kanálom, sú teda ľahkou obeťou a primárnou cieľovou skupinou rôznych extrémistických platforiem a skupín," povedala spoluautorka publikácie Alena Krempaská, podľa ktorej konšpiračným teóriám sa darí hlavne v postkomunistických krajinách. „V susednom Rakúsku je tento fenomén de facto neznámy."

Knihu Dôveruj, ale preveruj je možné bezplatne objednať na webe ludskeprava.sk/doverujpreveruj. Knihu vydal ju Inštitút ľudských práv (IĽP) za finančnej podpory Ministerstvo vnútra.

Projekt „Dôveruj ale preveruj" bol podporený v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie, pričom celková poskytnutá suma bola 5 300 Eur. Dôvodom podpory projektu bolo zameranie projektu – téma šírenia neoverených informácií (tzv. hoaxov) v prostredí internetu, ktoré sú často využívané aj sympatizantmi extrémistických skupín, povedala pre Omédiách.com Michaela Paulenová z Tlačového odboru ministerstva.