Časopis Kino-Ikon hovorí o kinematografii za vojnovej Slovenskej republiky

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon vo svojom najnovšom čísle preniká do histórie kinematografie v období vojnového slovenského štátu. Významnou mierou sa venuje aj súčasnej slovenskej kinematografii a prináša tiež obsiahlu štúdiu o odštátnení našej kinematografie po roku 1989.

Záujemcovia si v aktuálnom čísle 2/2016 nájdu aj viaceré filmové a literárne reflexie.

Aktuálne číslo časopisu otvára rozsiahla štúdia Martina Šmatláka venovaná histórii dvoch dekád príprav a realizácie odštátnenia slovenskej kinematografie. Poukazuje na to, že hoci sa transformácia kinematografie zdala po roku 1989 ako jednoduché legislatívne riešenie, dlho pretrvával právny rozpor medzi vtedajšou platnou legislatívou a praxou. V rovnakej rubrike Studium časopis prináša aj obšírnu analýzu filmu Karla Kachyňu Král Šumavy (1959) z hľadiska teórie strihovej skladby Jana Kučeru od českého filmového teoretika a historika Miloslava Nováka. Strihu je venovaný aj rozhovor čísla so strihačom Josefom Valušiakom, ktorý absolvoval strih na FAMU práve u prof. Jana Kučeru. Neskôr spolupracoval s významnými režisérmi, napríklad s Jaromilom Jirešom, Karlom Zemanom, Vítom Olmerom, zo súčasných režisérov s Alice Nellis i mnohými ďalšími.

Obsažne bohatý na analytické texty je tematický blok venovaný minuloročnej bilančnej prehliadke Týždeň slovenského filmu, ktorá sa konala vlani v apríli v bratislavskom Kine Lumière a jej výber putoval do ďalších piatich slovenských miest. Súbor šiestich referátov a koreferátov pochádza z moderovaných diskusií venovaných produkcii hraného, dokumentárneho a animovaného filmu v roku 2015, ich autormi sú slovenskí filmoví vedci a teoretici Jana Dudková, Katarína Mišíková, Mária Ferenčuhová, Marek Urban, Maroš Brojo a Eva Šošková. Ďalšia téma čísla dialogicky nadväzuje na výstavu v Slovenskej národnej galérii Sen a skutočnosť a jej príspevky sa venujú vybraným fenoménom fungovania kinematografie v čase vojnovej Slovenskej republiky. Problematiku uvádzania nemeckých filmov v slovenských kinách v rokoch 1939 až 1945 približuje filmová historička Petra Hanáková, priestory a prostredia v slovenských hraných filmoch tohto obdobia reflektuje filmová kritička Eva Vženteková a súčasťou bloku je aj analýza emblematickej slovenskej vzorky filmovej produkcie štátu, filmu Ivana Kovačeviča Od Tatier po Azovské more (1942), nad ktorým sa zamýšľa filmový teoretik Martin Ciel.

Svoj priestor majú v časopise aj filmové a literárne reflexie, venované vybraným novým knihám, filmom i festivalom. Publikáciu Alberta Marenčina Čo nevošlo do dejín reflektuje britský filmový historik a kritik, orientujúci sa na stredoeurópske kinematografie Jonathan Owen, fotografickú publikáciu Martina Kollara Provisional Arrangement, nadväzujúcu na rovnomennú výstavu v Musée de l´Elysée v Lausanne, predstavuje estetik Peter Michalovič a o publikácii Michaela Witta Jean Luc-Godard, Cinema Historian píše filmový teoretik Michal Michalovič. V čísle sa nachádza aj recenzia nového filmu Chan-wook Parka Komorná (2016) od filmovej publicistky Kristíny Aschenbrennerovej, ďalej ohlasy na jubilejný 20. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jihlava z pera filmového publicistu Tomáša Hučka a o talianskom policajnom filme 60. a 70. rokov minulého storočia uvažuje filmový historik a kritik Jan Švábenický. Nad otázkami posudzovania vedeckých filmových prac sa zamýšľa filmový historik Václav Macek a číslo dopĺňa aj rubrika Za okrajom so zameraním na filmový komparz. Súčasťou aktuálneho čísla časopisu Kino-Ikon 2/2016 je aj filmový občasník študentov umeleckej kritiky a audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU Frame, tentoraz na spoločensky aktuálnu tému Extrémizmus.