1. Súkromné rádiá na Slovensku rotujú veľmi málo domácej hudobnej produkcie (menej ako 10 percent)
2. Súkromné rádiá na Slovensku odmietajú novú - súčasnú hudbu od domácich interpretov a autorov (dôvod buď neuvádzajú alebo použijú argument, že sa im to nehodí do ich formátu resp., že „to" neprešlo call-outom, ktorý nikdy neukážu interpretovi ani na vyžiadanie)
3. Súkromné rádiá na Slovensku často argumentujú tým, že hudbu si vyberá poslucháč. To nie je pravda. Rádiá hrajú a následne poslucháči počúvajú len to, čo rádiá vložia do svojich playlistov. V skutočnosti nerobí žiadne rádio prieskum všetkých piesní, ktoré rotuje. V call-outových prieskumoch pustia cez telefón respondentovi 10-20 sekundovú ukážku piesní už vopred vybraných a ten má ohodnotiť za veľmi krátky čas v nekvalitnom posluchu telefónu čo sa mu páči a čo by chcel počúvať. Je to absurdné, alibistické a pseudo-objektívne. Robia to sporadicky niektoré rádiá, ale vzorka slovenských skladieb je v call-outoch rádií vo veľmi malom počte.
4. Súkromné rádia ignorujú slovenskú pôvodnú tvorbu, nepodporujú novú hudbu ani nové hudobné talenty a brzdia tak rozvoj potenciálu slovenských interpretov, hudobníkov, autorov, producentov, atď.
5. Súkromné rádiá neumožňujú nasadiť a hrať aspoň v malých rotáciách nové piesne, ktoré majú minimálne štandardnú kvalitu, lebo všetky rádiá hrajú len" hity" a tak nie je možné normálnou cestou nasadiť do vysielania novú pieseň a prirodzene ju rotovať alebo vytvoriť z nej nový hit.
6. Nepodporovanie, odmietanie a ignorácia slovenskej hudby počas posledných viac ako 20-tich rokov súkromnými rádiami v SR zapríčinila zánik veľkého množstva kvalitných piesní, ktoré sa nikdy nedostali do vysielania v rozhlasovom étery SR.
7. V rotáciách rádií sa vyskytuje popri kvalitnej aj množstvo nekvalitnej anglofónnej a inej produkcie, z ktorej každá takáto pieseň má absolútnu prednosť v rádiových rotáciách pred možnou kvalitnou domácou hudbou.
8. Verejnoprávny Slovenský rozhlas a jeho najpočúvanejšie Rádio Slovensko rotuje overené slovenské hity v nepriaznivom pomere k množstvu anglofónnych ,nasadzuje málo nových domácich piesní, a tak sa nepodieľa na primeraných rotáciách slovenskej hudby a tiež nevytvára „hity"- jedine tie, ktoré je väčšina rádií ochotná vysielať.
9. Slovenské piesne z ktorých vznikli hity v posledných cca 10-tich rokoch boli častokrát napriek svojej kvalite najprv v rádiách odmietané a až po intervencii z inej strany, protekcii a iných nutných zásahoch sa dostali do vysielania a tak sa mohli stať hitmi. Veľa piesní na dobrej hudobnej úrovni a veľa potencionálnych hitov nebolo nikdy odvysielaných pretože nedostali šancu dostať sa do rádiového éteru.
10. Slovenská hudba na rozdiel od zahraničnej je diskriminovaná hneď pri „štarte do rádií", pretože je v prvopočiatku buď odmietaná, spochybňovaná, podrobená preskúmaniu a tiež cenzurovaná v obsahu textu. Zahraničná „hitová" komerčná hudba je väčšinou jednoducho prenesená a vložená do playlistov súkromných rádií a nikto z hudobných dramaturgov ju obzvlášť neskúma. Nie je cenzurovaná, a tak sa v nej vyskytuje množstvo vulgarizmov, čo by v Slovenčine rádiá cenzurovali.
11. Z verejných priestorov je slovenská hudba podstatne eliminovaná, pretože sa v nich väčšinou šíri práve rádiové vysielanie a v ňom je slovenská hudba diskriminovaná.
12. Identita Slovenskej republiky je značne oslabená, keďže v rozhlasovom éteri Slovenskej republiky je počuť vyše 90 percent zahraničnej hudby prevažne v anglickom jazyku.
13. Slovenský jazyk, ktorý je štátny jazyk občanov v SR, je diskriminovaný v rotáciách hudby v rádiách a tiež aj jazyk národnostných menšín žijúcich na Slovensku, pretože sa takmer vôbec nehrajú piesne domácej hudobnej produkcie.
14. Hodnotenie súčasnej slovenskej hudby ako ju hodnotia niektorí zástupcovia súkromných rádií je neobjektívne a v podstate ani nie je možné, keďže ju široká verejnosť ani nepozná, pretože z nej rádiá hrajú veľmi málo.
15. Viaceré súkromné rádiá prehlasujú, že občania Slovenskej republiky nechcú slovenskú hudbu a preto ju hrajú málo .To nie je pravda. Rádiá nemajú relevantný prieskum od nezávislých profesionálnych agentúr, ktoré sa prieskumami zaoberajú.
16. Slovenské súkromné rádiá si väčšinou nechávajú zhotoviť playlisty (to, čo sa v rádiu bude hrať) v zahraničí, kde tvorcovia playlistov nepoznajú našu domácu hudobnú produkciu a hudobní dramaturgovia doma v slovenských rádiách väčšinou nemajú hudobnú odbornosť.
17. Slovenské súkromné rádiá v licenciách na vysielanie nemajú stanovenú žiadnu kvótu povinnej hranosti domácej hudobnej produkcie, a tak zneužívajú slovenský rozhlasový éterv neprospech slovenskej hudobnej produkcie a kultúry.
18. Nezdanené finančné prostriedky odvádzané rádiami vo forme tantiémov a ďaľších poplatkov za odvysielanú hudbu nezostávajú na Slovensku v prospech domácich hudobníkov a autorov, ale väčšia časť z nich odchádza do zahraničia.
19. Mnohé štáty Európy si na ochranu svojej domácej hudobnej produkcie vytvorili zákon povinnej kvóty hranosti.
20. Zákonom stanovená povinná kvóta hranosti domácej produkcie v jednotlivých štátoch EU stanovuje pre všetkých súkromných vysielateľov rovnaké podmienky, a tak svojou účinnosťou nemá vplyv na prosperitu jednotlivých súkromných rádií.
21. Žiadna vláda SR sa nezaoberala a neodvrátila nepriaznivý stav stále nižšej hranosti domácej hudobnej produkcie v slovenskom rádiovom éteri, ktorý z roka na rok klesal až klesol v posledných rokoch pod zúfalých 10 percent a v budúcnosti je prognóza ešte horšia.
22. Zlá a nepriaznivá situácia pre existenciu a hranosť slovenskej hudby v rádiách v našej krajine je ojedinelá, pretože v Európe aj vo svete má v rádiovom éteri domáca hudobná produkcia náležitý priestor a tým oveľa vyššiu hranosť ako je tomu v SR.
23. Východiskom nepriaznivej hranosti slovenskej hudby v rozhlasovom vysielaní je zavedenie kvóty percentuálneho podielu domácej produkcie, ktorú má v súčasnosti zavedených 12 členských štátov Európskej únie.
24. Vznik zákona povinnej kvóty hranosti domácej hudobnej produkcie štát a jeho daňových poplatníkov nestojí žiadne peniaze, naopak účinnosť tohto zákona prináša finančný zisk do štátnej pokladne.
25. Iniciatíva za Slovenskú hudbu požaduje od vlády Slovenskej republiky, aby sa touto nepriaznivou situáciou pre Slovenskú hudbu v Slovenskom rádiovom éteri s vážnosťou zaoberala a vytvorila ochranný zákon, ktorý by stanovil náležitú výšku percentuálneho podielu povinnej kvóty hranosti slovenskej hudobnej produkcie, a ktorý by vytvoril lepšie podmienky pre jej existenciu a zamedzil postupný zánik slovenskej hudby v rádiovom éteri SR a straty hudobnej identity našej krajiny.
26. Prínos regulácie obsahu vysielania zavedením kvóty možno pozitívne vnímať:
a) z kultúrneho hľadiska a to vytvorením priestoru pre domácu hudobnú tvorbu, ochranu kultúry a identity SR a pridanou hodnotou skvalitňovania slovenského jazyka a jazykov národnostných menšín.
b) z hľadiska ekonomického po stránke rozvoja domáceho hudobného priemyslu, prínos financií z daní do štátnej pokladne SR, pretože tantiémy a iné poplatky za použitie diel v rádiách zostanú na Slovensku, podporí a zvýši sa predaj domácich hudobných diel a zlepší sa ekonomická situácia pre tvorbu a existenciu slovenskej hudby.
Za Iniciatívu za slovenskú hudbu zakladatelia
Martin Ďurinda, Jozef Ráž, Juraj Topor
