Reprofoto RTVS
Rada pre vysielanie a retransmisiu sa na poslednom zasadnutí zaoberala reláciou Večera s Havranom, ktorá bola venovaná nárastu extrémizmu v súvislosti s priaznivým výsledkom strany Kotleba – ĽSNS v parlamentných voľbách.
Sťažovatelia namietali, že v programe sa diskutovalo o Mariánovi Kotlebovi, avšak ten priestor reagovať nedostal. Rada označila ich sťažnosti za neopodstatnené.
Relácia Večera s Havranom nie je politickou publicistickou reláciou (napríklad ako O 5 minút 12) a preto sa na ňu nevzťahuje požiadavka rovnomerného zastúpenia politických subjektov.
Hosťami boli sociológ Michal Vašečka, politologička Aneta Világi a expert na pravicový extrémizmus Daniel Milo. Relácia reagovala na výsledky volieb a jej ambíciou bolo hľadať dôvody nárastu pravicového extrémizmu.
Kotleba bol v programe prezentovaný ako pravicový extrémista (jeho strana ako extrémna pravica). Na viacerých miestach diskusie hostia poukázali na Kotlebovu spojitosť (spojitosť jeho strany) s fašizmom a fašistickou ideológiou. Ohľadne prezentovania Kotlebu a jeho strany v spojitosti s pravicovým extrémizmom a fašizmom nevznikla medzi diskutujúcimi (vrátane moderátora) žiadna polemika.
Podľa odborníkov Kancelárie rady diskusia o Kotlebovi bola namieste. "Skutočnosť, že do NR SR sa po prvýkrát prebojovala strana Mariana Kotlebu, ktorý sa v minulosti netajil svojim sympatiami k vojnovému Slovenskému štátu a jeho totalitnému politickému zriadeniu a ktorého prvú politickú stranu Slovenská pospolitosť – Národná strana v roku 2006 rozpustil Najvyšší súd SR, pretože stanovy strany boli v rozpore s Ústavou SR, vyvolala u značnej časti odbornej a laickej verejnosti znepokojenie," píše sa v podkladoc k rokovaniu.
Pracovníci Kancelárie rady zároveň pripomínajú, že „Kotleba sa od svojich verejne známych postojov z minulosti doposiaľ nijako nedištancoval. Naopak, v rozhovore (pre JOJ) v roku 2013 po zvolení za predsedu BBSK na otázku redaktora či sa zmenil, odpovedal: „Ako som sa mal zmeniť? Ja som ten istý Kotleba, ako som bol, ako budem navždy."
„Nárast pravicového extrémizmu je širší fenomén týkajúci sa celej Európy. Sme toho názoru, že z hľadiska svojej závažnosti a rizík, ktoré potenciálne predstavuje pre princípy demokracie, ľudských práv a samotné demokratické usporiadanie štátu, je žiaduce tomuto fenoménu venovať pozornosť. Výber témy bol podľa nás vo verejnom záujme," píše Kancelária rady.
