Print this page

Film Hovory s TGM hovorí o vášnivom vzťahu Masaryka, ktorý cenzúra do novín nepustila Foto: Bontonfilm

Film režiséra Jakuba Červenku Hovory s TGM ukazuje prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka inak, než je známy z učebníc dejepisu.

 

 

V rozhovore so spisovateľom Karlom Čapkom sa "tatíček zakladateľ" ukazuje ako človek z mäsa a kostí, znalec politických intríg aj muž, ktorý na sklonku života objavia čaro telesnej lásky.

 

Dej filmu sa odohráva počas jediného dňa na jeseň roku 1928, kedy Čapek (Budař) vyhľadá Masaryka a chce mu ponúknuť časť honoráru za knihu ich rozhovorov, ktorá vzniká k 10. výročiu Československej republiky. Stretne sa však s odmietnutím, pretože Masarykova dcéra Alice, ktorá sa pasovala do úlohy strážkyne prezidentovho odkazu, zakázala knihu vydať.

Počas miestami vzrušenej debaty s Masarykom sa Čapek okrem iného dozvedá o jeho doposiaľ neznámych názoroch na politikov, ktorí stáli pri zrode republiky. Veľkej kritike Masaryk napríklad podrobí Aloisa Rašína aj ďalších "mužov 28. októbra". Ukazuje sa aj Masarykova problematická situácia vo vlastnej rodine, ktorá neschvaľuje jeho vzťah s Oldrou Sedlmayerovou. O ich vášnivom vzťahu vedeli len prezidentovi najbližší, pretože do cenzurovanej tlače nič nepreniklo.

"Mojou ambíciou bolo odkryť ľudský rozmer Masaryka, ale zároveň sme chceli zachovať úctu, aby to nebola dehonestácia jeho osobnosti," uviedol predstaviteľ Masaryka slovenský herec Martin Huba.

Slávnostná premiéra bude dnes v pražskom Cinema City Slovanský dům, v kinách sa snímka s Janom Budařom a Martinom Hubom v hlavných úlohách objaví 18. októbra. V rovnaký deň do kníhkupectiev dorazí publikácia Iný Masaryk, ktorej autorom je scenárista filmu Hovory s TGM Pavel Kosatík.

"Životopisná kniha Iný Masaryk s filmom nijako nesúvisí, je to regulárna biografia písaná s ohľadom na potreby dnešnej doby. Vydavateľ mi položil otázku, ako vyložiť Masaryka tak, aby fungoval v dnešnej dobe," povedal ČTK Kosatík. "Na druhej strane film zachytáva Masaryka a Čapka v konkrétnej chvíli, ktorá zodpovedá historickej skutočnosti jedného septembrového dňa roku 1928. Počas jednej a pol hodiny sa má ako v sklenenej guli ukázať, čo v tých dvoch je. Kniha a film majú asi spoločné to, že v oboch prípadoch je dôraz kladený na to, čo ich demokratizmus znamená a ako nám dnes môže pomôcť," dodal.

Film vznikol nielen k 100. výročiu vzniku Československa - v tomto roku tiež uplynie 80 rokov od smrti Karla Čapka.