Print this page

EP: Rusko už nemožno považovať za strategického partnera EÚ Reprofoto RT

Pokiaľ Rusko neprestane porušovať medzinárodné právo, EÚ by mala byť otvorená možnosti zavedenia ďalších sankcií, uvádza sa v uznesení, ktoré v utorok prijal Európsky parlament.

 

Uznesenie poukazuje na novovzniknuté zdroje napätia medzi EÚ a Ruskom od roku 2015, medzi ktoré patria ruská intervencia v Sýrii, zasahovanie do krajín, ako je Líbya a Stredoafrická republika, či pokračujúca agresia voči Ukrajine. Poslanci kritizovali aj podporu protieurópskych strán a krajne pravicových hnutí zo strany Kremľa, ruské zasahovanie do volieb a referend a rozsiahle porušovanie ľudských práv v Rusku.

Parlament dôrazne odsúdil účasť Ruska na dezinformačných kampaniach a kybernetických útokoch zameraných na zvyšovanie napätia v rámci EÚ a jej členských štátov. Poslancov však zároveň znepokojuje nedostatočná reakcia EÚ na ruskú propagandu a dezinformačné útoky, ktorá by sa podľa nich mala výrazne posilniť, a to najmä pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu. Uznesenie v tejto súvislosti zdôrazňuje nutnosť podstatne navýšiť finančné a ľudské zdroje EÚ pre pracovnú skupinu East Stratcom.

Pokiaľ bude Moskva naďalej porušovať medzinárodné právo, EÚ by mala byť podľa poslancov pripravená prijať ďalšie sankcie voči Rusku - vrátane cielených sankcií zameraných na jednotlivcov, píše sa v uznesení, ktoré však zdôrazňuje, že sankcie by mali byť úmerné hrozbe, ktorú dnes Rusko predstavuje.

Prijatý text navrhuje prehodnotenie Dohody o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi EÚ a Ruskom a obmedzenie vzájomnej spolupráce na oblasti spoločných záujmov. Selektívnu spoluprácu s Ruskom si podľa poslancov vyžadujú najmä globálne výzvy, medzi ktoré patria zmena klímy, energetická bezpečnosť, digitalizácia, umelá inteligencia či boj proti terorizmu.

Parlament tiež odsúdil pranie špinavých peňazí a iné nezákonné finančné aktivity zo strany Ruska. Poslancov znepokojilo, že objem prostriedkov, ktoré sú každoročne prepierané cez EÚ ruskými spoločnosťami a jednotlivcami, môže dosahovať stovky miliárd eur, čo predstavuje hrozbu pre európsku bezpečnosť a stabilitu. Uznesenie preto vyzýva členské štáty, aby ukončili programy takzvaných zlatých víz a pasov, z ktorých profitujú ruskí oligarchovia.

„Čas uhladených diplomatických vyjadrení je za nami. Pokiaľ bude Rusko pokračovať v okupácii častí Ukrajiny a útočiť na ďalšie európske krajiny, na akúkoľvek spoluprácu nám ostáva veľmi málo priestoru,‟ uviedla spravodajkyňa Sandra Kalniete.