Dokumenty prinášajú informácie o silnejúcom a lepšie organizovanom povstaní Talibanu, o zabíjaní civilistov či o tajných operáciách americkej CIA v krajine. Biely dom ich zverejnenie kritizoval, podľa zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangeho ale svedčia o vojnových zločinoch.

WikiLeaks potom vo zverejňovaní dokumentov pokračoval. Napríklad už v novembri 2010 dal na internet prvý zo zhruba štvrť milióna tajných amerických diplomatických depeší z obdobia od roku 1966 až do februára 2010. Na jeseň 2012 WikiLeaks odtajnil príručky a ďalšie materiály amerického ministerstva obrany určujúce pravidlá pre zadržiavanie ľudí v táboroch v Iraku a na základni Guantánamo po teroristických útokoch 11. septembra 2001.

Na konci júna 2015 WikiLeaks informoval o tom, že americká Národná agentúra pre bezpečnosť (NSA) odpočúvala posledných francúzskych prezidentov Jacquesa Chiraca, Nicolasa Sarkozyho a Françoisa Hollanda, a tiež bývalých francúzskych i nemeckých ministrov. Začiatkom marca 2017 začal server zverejňovať okolo 8000 dokumentov z rokov 2013 až 2016 údajne pochádzajúcich zo serverov CIA, ktoré odhaľovali praktiky americkej kybernetickej špionáže.

Server Wikileaks spoluzaložil v roku 2006 austrálsky novinár Assange. Ten v januári 2007 oznámil, že sa vďaka "medzinárodnej spolupráci" podarilo zhromaždiť už viac ako milión dokumentov. Ich podstatnú časť získal Wikileaks od spravodajského analytika americkej armády v Iraku Bradleyho Manninga. Manning serveru Wikileaks odovzdal 470.000 bojových hlásení z irackej a afganskej vojny, 250.000 tajných depeší amerického ministerstva zahraničia, niekoľko videí z bojísk a ďalšie citlivé dokumenty. V USA ho za to v roku 2013 odsúdili na 35 rokov väzenia. Vo väzení Manning podstúpil zmenu pohlavia a mena na Chelsea Manning. Prezident Barack Obama skrátil jej trest na pätinu a v máji 2017 bola prepustená.

Assange sa až do vlaňajšieho apríla sedem rokov ukrýval na ekvádorskej ambasáde v Londýne. Po vyhostení z veľvyslanectva bol zatknutý a odsúdený na 50 týždňov väzenia. V septembri bude britská justícia rozhodovať o tom, či ho vydá do Spojených štátov. Podľa americkej prokuratúry sa zapojil do sprisahania s cieľom preniknúť do vládnych počítačov a porušil zákony na ochranu proti špionáži. Assange navyše čelil vo Švédsku obvineniu zo znásilnenia, vlani v novembri tamojšej prokuratúra zastavila jeho vyšetrovanie s tým, že pre ďalšie stíhanie neexistuje dostatok dôkazov.