Vzhľadom na rastúcu závislosť od sociálnych médií občania vnímajú potrebu lepšej ochrany a prísnejších opatrení na boj proti dezinformáciám.

Veľká väčšina Európanov si želá, aby EÚ urobila viac pre ochranu detí pred rizikami na internete. Takmer dvaja z troch Európanov (63 %) chcú pravidlá EÚ obmedzujúce prístup detí k sociálnym médiám podľa veku, či už prostredníctvom priameho zákazu pod určitou hranicou (36 %) alebo oneskoreného prístupu (27 %). 15 % uprednostňuje posilnenie zdrojov na presadzovanie práva, zatiaľ čo 13 % uprednostňuje ponechanie dohľadu rodičom a školám bez ďalšieho zásahu EÚ.

Dve tretiny Európanov (66 %) každý deň využívajú sociálne médiá na získavanie informácií o aktuálnych udalostiach alebo politike. V tejto súvislosti Európania uvádzajú ako hlavné priority v boji proti nepravdivým alebo zavádzajúcim informáciám prísnejšie sankcie za nezákonný online obsah (44 %) a prísnejšie pravidlá pre platformy (40 %), po ktorých nasleduje jasné označovanie obsahu vytvoreného alebo zmanipulovaného umelou inteligenciou (38 %), minimálna veková hranica pre prístup k sociálnym médiám (37 %) a väčšie investície do mediálnej gramotnosti a nezávislého overovania faktov (29 %).

Sloboda prejavu, spravodlivé voľby a právny štát sa považujú za základné piliere demokracie.

Európania sa tiež cítia byť pripútaní ku kľúčovým prvkom demokracie. Sloboda prejavu a prejavu (34 %), slobodné a spravodlivé voľby (32 %) a dodržiavanie zásad právneho štátu a základných práv (31 %) sú podľa zistení nového prieskumu najdôležitejšími prvkami demokratickej spoločnosti. Ako kľúčové piliere sa uvádzajú aj boj proti korupcii (28 %), transparentnosť a zodpovednosť politických lídrov spolu s nezávislým justičným systémom (26 %) a účasť občanov na verejnej diskusii a rozhodovaní (22 %). Okrem hlasovania považujú Európania formy priamejšej účasti za účinný spôsob ovplyvňovania rozhodovania EÚ (46 %), po ktorom nasleduje účasť v politických hnutiach, stranách alebo odboroch (42 %).