Print this page

Rekonštrukcia minulosti môže byť bolestivá Foto: Ikar

Konečne po štyroch rokoch prichádza Tamara Šimončíková Heribanová s novou knihou. Pendleri zachytávajú súčasný stav spoločnosti, kedy sa stále viac a viac skloňujú otázky národnej identity a definície národnej DNA. Cez pútavý príbeh kladie množstvo otázok o vzťahoch, domove, novodobom nomádstve. Našťastie román ponúka aj odpovede na ne.


Hlavný hrdina Martin Knauer prechádza rekonštrukciou vlastnej minulosti, keď sa po otvorení hraníc mnohí rozpŕchli a prvá generácia slovenských študentov začala navštevovať rakúske školy. Pašovanie kartónov cigariet v neónových lampách, život na perónoch, v kupé vagónov, predčasné dospievanie, prepadnutie sa do závislostí a vlastných klamstiev.

Nedobrovoľne sa vydáva po stopách spomienok na svoju prvú lásku, nezvestnú Annu, ktorá napriek fyzickej absencii nikdy nezmizla z jeho života. Sila spomienkového aparátu a nové poznania postupne objasňujú, čo sa udialo pred rokmi, a súčasne menia pohľad na to, čo sa zdalo jasné a nevyriešiteľné. Odvtedy sa totiž zmenilo skoro všetko: on, svet naokolo, osadenstvo študentského kupé, pohraničný slovensko-rakúsky priestor, ktorý tvoril kolorit jeho dospievania, pohľad na cudzie a naše.

Jedno však ostalo: Anna.

Vďaka Tamarinej osobnej skúsenosti sú roky, kedy sa tisíce Slovákov po otvorení hraníc rozpŕchli do zahraničia s túžbou po slobode a lepšej budúcnosti, opísané veľmi podmaňujúco. A autenticky. Pútavo.
Ona sama v tom období dvakrát denne ukazovala cestovný pas na hraničných prechodoch.

Pendleri však nie je len osobná spoveď. Skôr ide o pohľad do životov a duší viacerých ľudí. Je to zaujímavý mix tichých, umlčaných, či celkom hlučných hlbokých a jedinečných výpovedí.

„Kniha vznikala v mojej hlave niekoľko rokov a keďže je to azda najosobnejšia próza, pristupovala som k celému spracovaniu témy dôkladne,“ spomína Tamara Šimončíková Heribanová. „Patrila som do generácie detí, ktoré z jedného dňa na druhý vymenili školské slovenské lavice za rakúske. Stali sme sa súčasťou cudzieho školského systému, cudzieho priestoru, ktorý sme sa čo najlepšie snažili pochopiť a ovládnuť. Priskoré vykorenenie z domáceho prostredia, priveľká sloboda vo víre neznámeho sveta prispela k tomu, že mnohí nezvládli dospievanie. Na začiatku svojej cesty urobili činy, ktoré by asi nikdy nespravili, ak by neboli vo svojom dospievaní tak veľmi osamotení.“

V románe Pendleri sa objavuje téma národnej identity, ako aj téma zmeny nášho kontinentu, či už situácia novodobého exodusu, záujem o pravicové extrémistické politické strany v Európe, či mnohé ďalšie.

Čím viac sa hlavný hrdina snaží odkryť nánosy času a nájsť odpovede na konkrétne otázky späté s jeho dospievaním, tým viac sa ponára do otáznikov súvisiacich s ponímaním národnej identity v európskom priestore. Rekonštrukcia vlastnej minulosti, prepojenej na obdobie počiatku novodobého nomádstva, keď sa po otvorení hraníc mnohí rozpŕchli do sveta a prvá generácia slovenských študentov začala navštevovať rakúske školy, je bolestivá, avšak katarzná.

Milan Buno, literárny publicista

 

Pozrite si VIDEO, čo o knihe hovorí Tamara Šimončíková Heribanová: