Print this page

Organizácia Human Rights Watch (HRW) a americké mimovládne organizácie Výbor na ochranu novinárov (CPJ) vyzvali vládu venezuelského prezidenta Nicolasa Madura, aby prepustila z väzenia novinára Jesúsa Medinu. Venezuelský fotoreportér je vo väzbe už deväť mesiacov a až vo štvrtok predstúpil prvýkrát pred sudcu. Obvinený je okrem iného z podnecovania k nenávisti, za čo mu hrozí až 20 rokov väzenia.

Podľa HRW aj CPJ je Medina vo väzení iba kvôli svojej novinárskej práci. "Zatváraním novinárov sa hlboká kríza vo Venezuele nevyrieši," uviedla Natalie Southwicková z CPJ.

Politická kríza v krajine sa vyhrotila tento rok, trvá ale už viac ako tri roky, od víťazstva opozície v parlamentných voľbách. Odvtedy Madurova vláda parlament s pomocou ústavného súdu blokuje a v roku 2017 si založila vlastný zákonodarný zbor. Ten schválil aj zákon, ktorý umožňuje až 20 ročné tresty väzenia za "nenávisť voči venezuelskému ľudu".

Organizácia Human Rights Watch tento týždeň pripomenula, že podľa venezuelskej legislatívy má byť zadržaný predvedený pred sudcu do 45 dní od zatknutia. Medina, ktorý pracuje ako fotoreportér okrem iného pre americký server DolarToday, sa pred sudcu dostal až tento týždeň. Zatknutý bol 29. augusta minulého roka a podľa novinárskych odborov bol súčasťou tímu, ktorý robil reportáž z jednej nemocnice v Caracase.

Tento týždeň sa na sociálnych sieťach objavili fotografie schudnutého novinára za mrežami vojenskej väznice Ramo Verde v Caracase. Novinár na nich sedí v cele zvanej El Tigrito, ktorá meria dvakrát dva metre. Podľa kolegov schudol od zatknutia desať kilogramov a trpí depresiami.

Venezuelská MVO Espacio Público uviedla, že od januára do apríla bolo v krajine zatknutých 41 novinárov a ďalších desať pracovníkov médií, čo je dvakrát viac ako v tom istom období vlani. Tento rok v januári sa politická situácia vyhrotila, keď opozícia na čele s Juanom Guaidóm získala širokú diplomatickú podporu zo zahraničia. Takmer šesť desiatok krajín uznalo Guaidóa predbežným prezidentom, ktorý má usporiadať v krajine demokratické voľby. Maduro ale stále podporuje vedenie armády a tiež napríklad Rusko, Čína alebo Turecko.

Venezuela, ktorá má najväčšie zásoby ropy na svete, pritom už niekoľko rokov zápasí s kolabujúcim hospodárstvom, z čoho opozícia a experti vinia hospodársku politiku Madurovej socialistickej vlády. Podľa opozície tiež vláda spreneverila milióny zo štátneho rozpočtu, namiesto aby ich investovala napríklad do obnovy energetickej infraštruktúry.