Print this page

Riaditelia českých historických ústavov žiadajú v otvorenom liste predstaviteľa ruských inštitúcií o sprístupnenie archívnych dokumentov k československým utečencom pred nacizmom, ktoré sa nachádzajú v ruských štátnych archívoch. Dokumenty majú obsahovať informácie o zhruba 10.000 československých občanoch, ktorí sa v dôsledku nacistickej okupácie Československa v roku 1939 ocitli na sovietskom území, následne boli pozatýkaní a poslaní do pracovných táborov. List prečítal historik Adam Hradilek na Česko-ruskom diskusnom fóre v Moskve, informoval ČTK Ústav pre štúdium totalitných režimov.

Prevažná väčšina československých utečencov bola v Sovietskom zväze odsúdená za nelegálny prechod hraníc, pobyt na sovietskom území bez potrebných dokladov, za špionáž aj protisovietsku činnosť. Za to boli odsúdení na nútené práce v gulagoch. Česi, ktorí prežili, boli na základe amnestie prepustení do československej jednotky a zúčastnili sa po boku Červenej armády bojov proti nacistom.

Ruské archívy bezpečnostných zložiek majú podľa historikov obsahovať vyšetrovacie a väzenské spisy a v nich obsiahnuté vypočúvacie protokoly, zhabané dokumenty, osobné doklady, fotografie a listy. Spisy československých občanov zomrelých v sovietskych väzniciach a táboroch sa na rozdiel od tých prepustených dochovali, a predstavujú tak jedinečný doklad o okolnostiach a mieste ich úmrtia aj pochovania.

"Doterajšie snahy o výskum týchto archívnych prameňov narážajú v ruských archívoch na reštrikcie, ktoré vzhľadom na časový odstup považujeme za neopodstatnené. Pýta sa, aký má zmysel aj naďalej utajovať vyšetrovacie spisy? Prečo nie je možné študovať spisy stoviek Čechoslovákov zomrelých v priebehu druhej svetovej vojny v gulagu? " uviedli historici v liste.

List bol zaslaný šéfovi ruskej prezidentskej Rady pre ľudské práva, šéfovi tajnej služby FSB a riaditeľovi Federálnej archívnej agentúry (Rosarchiv). Medzi podpísanými je riaditeľ USTŘ Zdeněk Hazdra, riaditeľ Historického ústavu Akadémie vied ČR Martin Holý, riaditeľ Post Bellum a vedúci projektu Pamäť národa Mikuláš Kroupa či riaditeľ Židovského múzea v Prahe Leo Pavlát.

Českí vedci sa o otvorení špeciálnych ruských archívov rozprávali aj vlani, kedy sa konal prvý ročník Česko-ruského diskusného fóra v Prahe.