Tak opísala v rozhovore s ČTK situáciu v severotalianskom meste Bergamo jedna z miestnych obyvateliek, tlmočníčka a prekladateľka Marianne Seminatiová. Kvôli šíreniu koronavírusu sa život v lombardskom meste s viac ako 120.000 obyvateľmi, ktoré je teraz spolu s neďalekú Brescia najviac postihnutým v Taliansku, prakticky zastavil. Tiež tridsiatnička Seminatiová zostáva kvôli strachu z nákazy s rodinou čo najviac doma. Karanténne opatrenia, ktoré v boji proti pandémii prijala talianska vláda, sú podľa nej správne, prišla ale príliš neskoro.

"Nebývam u žiadnej nemocnice a napriek tomu počujem neustále sirény sanitiek a umieračikom z kostolov ... Pohrebné ústavy nemajú voľné termíny. V mnohých kostoloch čaká aj sedem až osem desiatok rakiev na to, až ich uloží do zeme alebo spáli," hovorí Seminatiová. Najhoršie podľa nej je, že chorí zostávajú na lôžku sami a osamote ľudia i umierajú. "Rodiny je v nemocniciach samozrejme nesmú navštevovať a väčšinou už ani nedostanú správu o úmrtí. Svojich blízkych potom nevidí ani mŕtve. Telá sa hneď odvážajú, pohreby sa nesmú konať," opisuje situáciu obyvateľka Bergama.

Aj Seminatiová prišla kvôli koronavírusy o príbuzných a známych. "Moja teta zomrela pred pár týždňami. V niekoľkých posledných dňoch zomrel náš rodinný lekár a štyria ďalší ľudia, ktorých som dobre poznala," hovorí. Jedným z prvých, kto v jej okolí chorobe COVID-19 podľahol, bol farár z kostola, ktorý navštevuje. "To bol pre všetkých ohromný šok," vysvetľuje Seminatiová.

Talianska vláda kvôli šíreniu koronavírusy začala od začiatku marca prijímať stále prísnejšie opatrenia, až nakoniec pred troma týždňami zaviedla celoštátnej karanténu. Podľa Talianky Seminatiové sú vládne opatrenia proti šíreniu vírusu správna, "ale bohužiaľ nebola dosť rýchla". K zdržaniu v prijatie radikálnych opatrení v priemyselnej provincii Bergamo podľa nej prispelo aj to, že tu má sídlo mnoho významných podnikov. "Mali strach, že by poškodili hospodárstvo. Hovorili: Všetko je pod kontrolou, môžeme ďalej pracovať. Kým sa všetko kontrole nevymknulo," hovorí.

Podľa Seminatiové by ale nebolo správne postup úradov kritizovať, lebo nikto nemohol tušiť, ako vážna situácia bude. Ani ona podľa svojich slov takýto vývoj nečakala. "Na začiatku som verila tomu, čo sa hovorilo: je to len normálne chrípka, komplikovaný priebeh má iba v niektorých špecifických prípadoch," hovorí. "Vôbec to ale nie je normálne chrípka ... Teraz už by som to tak nepodceňovala," dodáva. Vzhľadom na vývoj v Taliansku vraj nedokáže pochopiť, ako mohli niektoré iné krajiny tak dlho otáľať s prísnymi krokmi.

Seminatiová je s manželom a rok a pol starým synom teraz už viac ako tri týždne v domácej karanténe. Ako tlmočníčka a prekladateľka by vraj síce mohla pracovať z domova, práca pre ňu ale teraz veľa nie je. Bez živobytie sa ocitla aj rad jej príbuzných, priateľov a známych. Región Lombardia, v ktorom Bergamo leží, je pritom hospodárskym motorom Talianska. "Hospodárske škody sú už teraz obrovské," hovorí Seminatiová. Zároveň podľa nej ale teraz ešte nenastala doba strachovať sa o ekonomické dopady pandémie.

"Absolútna prioritou je teraz prekonať krízu a dosiahnuť, aby neumieralo toľko ľudí," zdôrazňuje a priznáva, že najväčší strach má teraz o život a zdravie svojich rodičov. "Ak sa nakazí, je mi jasné, že ich šance na prežitie je veľmi malá," hovorí. Na návštevu preto k rodičom radšej vôbec nechodí.

Kvôli šíreniu koronavírusy v rodnom meste sa Seminatiová radšej vzdala aj športu a na nákupy potravín chodí čo najmenej. "Mám strach chodiť do supermarketu, pretože je to teraz ešte nebezpečné," hovorí. Podobne na tom je valné väčšina obyvateľov Bergama, ktorí podľa nej na rozdiel napríklad od obyvateľov južnej časti Talianska chápu, aké dôležité je zostať doma. "Na juhu si pravdepodobne všetci myslia, že koronavírus je ďaleko a im sa nemôže nič stať. To sme si tu na severe ale taky všetci mysleli," varuje. Nemocnice na juhu Talianska podľa nej pritom nie sú tak dobre vybavené a pripravené na záťaž, akú pandémie COVID-19 prináša.

V súčasnej situácii nie je podľa Seminatiové ľahké zachovať si pozitívny myseľ a neplakať, keď je toľko ľudí okolo chorých, alebo dokonca zomrelo. Iskru nádeje ale vidí v posledných dátach o vývoji pandémie v jej meste. "V posledných dňoch sa situácia trochu lepšia: počet nových prípadov ďalej rastie, ale trochu pomalšie ako predtým," hovorí. "Ešte zďaleka ale nie sme na konci," upozorňuje Talianka z Bergama.