Vyšetrovatelia skúmajú tri verzie, z ktorých prvý spája zločin s novinárovou prácou, spresnil agentúre AFP hovorca ministerstva vnútra. Ďalšími možnosťami sa javí lúpežné prepadnutie, alebo osobný konflikt.

Komarov bol napadnutý už 4. mája, utrpel zranenie hlavy a bol hospitalizovaný v kóme na jednotke intenzívnej starostlivosti. Lekári ho niekoľkokrát operovali. Teraz zomrel. Po jeho smrti polícia prekvalifikovala zločin na úkladnú vraždu. Prepadnutý bol potom, čo podľa kolegov avizoval, že zverejní dokumenty dokazujúce korupcii na miestnej radnici.

Polícia zverejnila portrét predpokladaného podozrivého z útoku na novinára a zábery z pouličných kamier a požiadala verejnosť o pomoc pri zistení totožnosti podozrivého, uviedla televízia TSN na svojom webe.

Od útoku policajti vypočuli viac ako 1300 ľudí, ale útočníkov sa stále nepodarilo identifikovať. Podľa miestnej tlače bol Komarov, ktorý sa venoval hlavne korupcii a organizovanému zločinu v meste, terčom útokov aj v minulosti.

Pobúrenie nad zločinom vyjadrila organizácia Reportéri bez hraníc. "Požadujeme od polície rýchle objasnenie prípadu a dolapenie páchateľov," uviedla Oksana Romanjuková z ukrajinského mimovládneho Inštitútu masových informácií, špecializujúceho sa na médiá.

AFP poznamenala, že novinári sa na Ukrajine tešia slobode slova, ale ich bezpečnosť budí znepokojenie: útoky na žurnalistov nie sú vzácne a vyšetrovaní často končia v slepej uličke. K najznámejším prípadom patrí zavraždenie rusko-bieloruského novinára Pavla Seremeta, ktorému v júli 2016 v Kyjeve vybuchla v aute bomba. Táto vražda nebola dodnes objasnená.

Vražda zakladateľa renomovaného denníka Ukrajinská pravda Heorhija Gongadzeho v roku 2000 otriasla Ukrajinou a pošpinila vtedajšieho prezidenta Leonida Kučmu, ale objednávateľa zločinu sa nikdy nepodarilo vypátrať.

Na tohtoročnom rebríčku slobody tlače, zostaveného Reportérmi bez hraníc, figuruje Ukrajina na 102. zo 180 miest.