Print this page
K pádu Berlínskeho múru pomohol omyl na tlačovej konferencii vysielanej naživo (VIDEO) Reprofoto BasicMasterReloaded

K pádu Berlínskeho múru pomohol omyl na tlačovej konferencii vysielanej naživo (VIDEO)

09.11.2019 15:59 | Tlač | ČTK

Občania Nemeckej demokratickej republiky (NDR) budú môcť bez problémov cestovať na Západ, a to okamžite, oznámil tak trochu pomýlene na tlačovej konferencii podvečer 9. novembra 1989 člen komunistického politbyra Günter Schabowski. Zaskočil tým nielen prítomných novinárov, ale aj východných Nemcov pri televíznych obrazovkách, ktorí nemohli uveriť svojim očiam a ušiam. O niekoľko hodín neskôr už bol berlínsky múr minulosťou.

Schabowski na tlačovej konferencii, ktorú naživo vysielala východonemecká televízia, zdĺhavo informoval o záveroch zasadnutia ústredného výboru Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (SED), ktorej veľkej časti sa však on osobne nezúčastnil, a nebol preto o všetkom dobre informovaný. K jej koncu krátko pred 19:00 na otázku korešpondenta talianskej tlačovej agentúry ANSA Riccarda Ehrmana oznámil, že občania NDR budú môcť bez komplikácií cestovať na Západ.

Na doplňujúcu otázku ďalšieho novinára, kedy opatrenie nadobudne platnosť, trochu zmätene pôsobiaci politik - ktorý neskôr pripustil, že si pred tlačovou konferenciou nariadenie sám ani neprečítal - odvetil: "To vstupuje podľa mojich informácií ... je to hneď, bezodkladne." Pôvodne pritom opatrenie malo byť uverejnené až ďalší deň a počítalo sa s tým, že ľudia budú usporiadane chodiť na príslušné úrady pre povolenie.

"Všetkým nebolo hneď jasné, čo to znamená," hovorí historik Salter z Nadácie berlínskeho múru, podľa ktorého diváci takmer hodinu najprv sledovali "neuveriteľne nudné veci". "Väčšina už najskôr aj vypla, takže v prvom okamihu im vôbec nebolo jasné, čo sa práve stalo. Že skutočne hovorí, že odteraz môžu ľudia cez hranicu," zdôrazňuje.

Meniť sa to začalo, keď o prevratnom oznámení informoval rozhlas a predovšetkým v momente, kedy západonemecká televízia ARD odvysielala hlavnú spravodajskú reláciu Tagesschau. "NDR otvára hranice," hlásala prvá grafika. "Pri manipulácii so superlatívmi je potrebná opatrnosť, ľahko sa opotrebujú. Ale dnes večer je možné jeden risknúť. Tento 9. november je historický deň," konštatoval potom v ďalšom spravodajskom programe Tagesthemen moderátor Hanns Friedrichs.

Už hlavné správy podľa historika Salter odštartovali vo východnom Berlíne telefónny reťazec, v ktorom sa ľudia navzájom informovali o rýchlom vývoji. Aj keď už predtým pri berlínskych hraničných priechodoch boli skupinky ľudí, až teraz sa k ním začali hrnúť davy.

Odporúčame aj: Pozrite sa, ako vznikol Berlínsky múr, v 2-minútovej animácii (VIDEO)

Prekvapení ostali aj členovia pohraničnej stráže, ktorých na situáciu nikto nepripravil. "Telefonovali a požadovali rozkazy, čo majú robiť, ale nikto nebol schopný prevziať zodpovednosť a povedať: Urobí sa to alebo to," vysvetľuje Salter. Spočiatku bolo podľa neho na každom z veliteľov jednotlivých kontrolných stanovíšť, ako si poradí s narastajúcimi davmi ľudí, ktoré k ním prichádzali.

Prvá prasklina na berlínskom múre sa nakoniec objavila na prechode Bornholmer Strasse. Už okolo 21:30 tadiaľ mohli niektorí jednotlivci prejsť na Západ, aj keď im pohraničníci ešte zneplatňovali preukazy, aby sa do NDR nemohli vrátiť. O dve hodiny neskôr už ale tamojší veliteľ Harald Jäger rozhodol, že situácia je neudržateľná, a Berlínčanov z východu opakovane skandujúcich "otvorte bránu" pustil do západnej časti mesta bez akýchkoľvek kontrol. Len za prvú polhodinu tadiaľ prešli tisíce nadšených východných Nemcov. Podobné scény doplnené o hlasné trúbenie áut, bujaré mávanie vlajkami, pripíjenie šampanským alebo objímanie sa s občanmi západného Berlína sa zakrátko opakovali aj na ďalších berlínskych prechodoch.

"Pamätám si, že zrazu bolo všetko úplne plné," hovorí Salter, ktorý v tom čase žil v západnom Berlíne. "Bolo to, ako by tam prišla polovica východného Berlína," podotýka s tým, že sa východní Nemci jednoducho chceli pozrieť, aké to na Západe je.

Časť z nich ale už tú noc cielene smerovala k Berlínskemu múru späť, a síce na symbolické miesto pri Brandenburskej bráne. Niektorí tu na nenávidený symbol, ktorý mesto delil 28 rokov a vyžiadal si 140 životov, (podľa niektorých zdrojov až 238 životov, vrátane tých, ktorí na následky úrazu zomreli neskôr, často tak, že ich príslušníci nechali vykrvácať a neprvolali k ním zdravotnú službu) vyliezli, proti čomu už východonemeckí pohraničníci nič nezmohli. "Štátu tým ľudia ukázali: My tu teraz sme, za chvíľu prídeme znovu, a vy už nám nič nemôžete," dodáva.



Súvisiace články