Print this page

Ruské médiá vyzvali Putina, aby ukončil prenasledovanie novinárov v krajine Reprofoto youtube Showtime

Niekoľko ruských opozičných médií adresovalo prezidentovi Vladimirovi Putinovi a ďalším najvyšším ruským predstaviteľom otvorený list so žiadosťou, aby sa skončilo prenasledovanie nezávislej žurnalistiky a novinárov kritických k ruskému vedeniu. V Rusku muselo v posledných mesiacoch niekoľko médií ukončiť činnosť alebo boli označené za takzvaných zahraničných agentov, čo pre nich znamená výrazné administratívne obmedzenia a hrozbu vysokých pokút. Niektorí novinári čelia trestnému stíhaniu.

"To, čo sa deje, má charakter kampane, ktorej cieľom je zničiť mimovládne médiá a vyvinúť tlak na konkrétnych novinárov," uvádza sa v liste, ktorý zverejnili napríklad opozičné spravodajské servery Novaja Gazeta, Meduza, ruský Forbes alebo televízny kanál Dožď. Putina a ďalších predstaviteľov ruských úradov list vyzýva na ukončenie nespravodlivého prenasledovania novinárov, k rešpektovaniu zákona o médiách a k upusteniu od praxe, kedy sú mediálne projekty zaraďované na zoznamy zahraničných agentov a nežiaducich organizácií.

Ruské úrady označenie "zahraničný agent" používajú pre mimovládne organizácie či médiá financované zo zahraničia, ktoré podľa nich vyvíjajú politickú činnosť. Termín má z éry rozpadnutého Sovietskeho zväzu hanlivý podtext a používa sa voči subjektom určeným k osobitnej vládnej kontrole. Po zaradení na zoznam "zahraničných agentov" musia príslušné médiá svoje materiály dopĺňať prehlásením, že ich zverejňuje mediálna organizácia "plniaca funkciu zahraničného agenta".

Médiá v liste pripomenuli, že za zahraničných agentov boli tento rok označené napríklad ruskojazyčný portál Meduza, stanica Dožď alebo server The Insider. Rovnakú nálepku si vyslúžilo aj niekoľko konkrétnych novinárov. Stanici Rádio Slobodná Európa / Rádio Sloboda, ktorej bol už predtým pridelený tento štatút, úrady tento rok za absenciu náležitého označenie jej materiálov uložili pokuty, ktoré postupne narástli na 230 miliónov rubľov (asi 2,6 milióna eur). Mnohí jej spolupracovníci nevydržali tlak a odišli z krajiny.

V auguste ruské úrady zablokovali weby médií spätých s podnikateľom a kritikom Kremľa Michailom Chodorkovským. Skončiť tak museli Otkrytyje media alebo MBCH Media. V júli bol na zoznam nežiaducich organizácií na ruskom území pridaný server Projekt, čím bol fakticky zakázaný.

V otvorenom liste redakcie tiež pripomenuli, že novinári, ktorí informujú z miesta na demonštráciách, sú nezriedka zamieňaní za účastníkov protestov a bití políciou. V liste tiež uviedli mená niekoľkých novinárov, ktorí čelia stíhaniu. Medzi nimi je napríklad bývalý spravodajca denníka Kommersant Ivan Safronov. Ten bol obvinený z vlastizrady kvôli údajnej spolupráci s českou rozviedkou a od júla minulého roka je vo väzbe.

Ruský prezidentský hovorca Dmitrij Peskov povedal, že podľa Kremľa výzva zasluhuje pozornosť, hoci jej rétorika nie je podľa neho úplne správna. "Ide o značne emotívne výzvu. Nesúhlasíme s formuláciou, ´prenasledovanie'. Ide o aplikáciu zákonných ustanovení," komentoval list podľa agentúry Interfax.