Keneş bol šéfredaktorom najväčšieho anglicky písaného denníka v Turecku Today's Zaman, ktorého aktivity zastavili v roku 2016 úrady. Denník bol k vláde veľmi kritický.

Teraz žije Keneş v Štokholme, kam utiekol po pokuse časti tureckej armády o prevrat v roku 2016. Erdoganov režim ho obviňuje z členstva v hnutí duchovného Fethullaha Gülena, ktorému turecký prezident pripisuje zosnovanie pokusu o puč.

"Je zrejmé, že v tomto prípade existuje niekoľko prekážok, ktoré bránia vydaniu. Pri jednom podozrení z trestného činu nie je splnená požiadavka obojstrannej trestnosti," uviedol člen švédskeho najvyššieho súdu Petter Asp.

Obojstranná trestnosť je požiadavka, aby dotknuté konanie bolo považované za trestný čin tak v krajine, kde sa podozrivá osoba nachádza, ako aj v krajine, ktorá žiada o jej vydanie na účely trestného konania. Býva tradičnou podmienkou extradície.

Švédsko a Fínsko požiadali o vstup do NATO tento rok v máji v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorá začala vo februári. Vstup týchto severských krajín do aliancie musí schváliť všetkých 30 členských krajín NATO, z ktorých 28 tak už urobilo. Okrem Turecka to ešte neurobilo Maďarsko.

Ankara tvrdí, že žiada o vydanie ľudí, ktorí spolupracovali s teroristickými organizáciami. Najčastejšie spomínaná je Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktorá sa od 80. rokov usiluje o vytvorenie samostatného Kurdistanu. Turecko ale považuje za teroristickú skupinu aj kurdské oddiely YPG v Sýrii či priaznivcov duchovného Gülena.