Alexijevičovej vyšli v češtine knihy Modlitba za Černobyľ, Vojna nemá ženskú tvár či Doba z druhej ruky - Koniec červeného človeka. Šesťdesiatsedemročná investigatívna novinárka a prozaička bola ocenená za "tvorbu, ktorá je dokumentom utrpenia a odvahy našej doby".

Alexijevičová, v inom prepise tiež Aleksijevičová, je označovaná za kronikárku sovietskej a postsovietskej doby. Vo svojich dielach píše o konflikte na Ukrajine, havárii v Černobyle, utrpenie v gulagoch a živote v bývalom Sovietskom zväze. Využíva pritom autentické výpovede ľudí.

"Vďaka svojej pozoruhodnej metóde - starostlivo zostavenej koláži ľudských hlasov - Alexijevičová prehlbuje chápanie celej éry," uviedla vo svojom hodnotení Švédska akadémia.

Alexijevičová bola horúcim kandidátom na Nobelovu cenu už v posledných rokoch. "Vytvorila nový literárny žáner, ktorý presahuje novinársky formát," vyhlásila šéfka Švédskej akadémie Sara Danius, ktorá tohtoročnú Nobelovu cenu za literatúru vyhlásila. "Strávila 30 či 40 rokov mapovaním sovietskeho a postsovietskeho človeka. Nie je to ale história udalostí. Je to história emócií," dodala.

Alexijevičová sa narodila na Ukrajine bieloruskému otcovi a ukrajinskej matke. Z Bieloruska, kde žije, musela kvôli prenasledovaniu autoritárskym režimom Alexandra Lukašenka v roku 2000 emigrovať a až po 11 rokoch sa do Minsku vrátila. Jej ocenenie bolo oznámené krátko pred prezidentskými voľbami v Bielorusku, ktoré sú naplánované na nedeľu 11. októbra.

"Prišla s úplne novým spôsobom písania, je predovšetkým novinárka, ktorá sa nebála otvárať témy vojny v Afganistane, jadrovej katastrofy v Černobyle či konfliktu na Ukrajine. Zároveň je ale svojbytnou spisovateľkou, jej písanie má silné literárne aspekty," povedala ČTK viceprezidentka Festivalu spisovateľov Praha Vlasta Brtníková.