Reprofoto Facebook
K aspoň jednej nepravdivej správe sa v čase amerických prezidentských volieb v roku 2016 dostal každý štvrtý Američan.
Aj ich najčastejší konzumenti ale čítali oveľa viac bežné spravodajstvo, uvádza nová štúdia tímu politických vedcov. "Dosah falošných správ bol široký, ale aj povrchný," komentoval výsledky denník The New York Times.
Trio vedcov z americkej Princetonskej univerzity, inštitúcie Dartmouth College a britskej Exeterskej univerzity analyzovalo aktivity 2525 Američanov, ktorí bádateľom a analytickej spoločnosti YouGov pod zárukou anonymity poskytli históriu internetových prehliadačov. Dáta pokrývajú niekoľko týždňov pred a po predvlaňajších voľbách a autori štúdie z nich mohli zistiť, aký typ ľudí čítal konkrétne falošné správy, akou cestou sa k nim dostávali a na aké pravdivé články sa v rovnakom čase pozerali.
"Falošné správy sa z internetovej marginálie premenili vo vážnu volebnej hrozbu tak rýchlo, že vedci nemali moc času na zodpovedanie niektorých základných otázok ... Hoci tento výskum nemôže objasniť, či dezinformácie hrali kľúčovú úlohu vo voľbách v roku 2016, zistenia dávajú verejnosti a odborníkom prvý podloženú odpoveď o ich možnom vplyve, "napísal The New York Times.
Štúdia ukazuje, že najčastejším "odrazovým mostíkom" k falošným správam bol facebook. Zároveň bola pravdepodobnosť návštevy dezinformačného webu oveľa vyššia u osôb starších ako šesťdesiat rokov než u mladších generácií.
Za približne 65 percentami návštev dezinformačných webov stála najkonzervatívnejšia desatina osôb zo skúmanej skupiny. U stúpencov Donalda Trumpa bola pritom trikrát väčšia pravdepodobnosť, že navštívia web s falošnými správami na podporu ich kandidáta, než šanca rovnakého scenára s prívržencami Hillary Clintonovej.
Zo získaných dát sa však nedá zistiť, aký mali falošné správy účinok. Tie totiž tvorili len malé percento všetkého sledovaného spravodajského obsahu. Aj skalní konzervatívci počas piatich týždňov videli priemerne len päť falošných správ. Celkovo takýto obsah tvoril u stúpencov Clintonovej jedno percento "spravodajského jedálnička", u stúpencov Trumpa šesť percent.
"Cez všetok krik okolo dezinformácií je dôležité si uvedomiť, že sa dostali len k určitému segmentu Američanov, z ktorých väčšina bola už predtým zarytými prívrženci jedného alebo druhého tábora," povedal jeden z autorov štúdie, profesor politológie Brendan Nyhan. "Sú to zároveň dychtiví konzumenti aj serióznych správ. Ide o ľudí, ktorí sa v politike výrazne angažujú a dôkladne ju sledujú," dodal.
