Systém spolupráce a pocit bezpečia vieme podporiť spoľahlivou edukáciou a informovanosťou, jednaním s ľuďmi ako s dospelými kompetentnými jedincami, ktorí majú podľa možností maximálnu možnú mieru kontroly nad sebou a svojou situáciou. Toto je obzvlášť dôležité za súčasných okolností, keď šíriaca sa epidémia, ako aj následné opatrenia prirodzene vyvolávajú intenzívne pocity straty kontroly.

Systém starostlivosti, keď sa aktivuje, dokáže zmierniť prejavy stresovej reakcie a zlepšiť schopnosť CNS spracovávať informácie (emočne i kognitívne), bez ohľadu na to, či sa nebezpečenstvo naozaj znížilo. Inými slovami, ak chceme, aby sa v pretrvávajúcom ohrození ľudia mohli cítiť bezpečnejšie a uvoľnenejšie, môžeme pracovať na tom, aby cítili, že je o nich postarané. Tento pocit a pocit bezpečia sa zvyšuje, keď má človek zážitok, že je vnímaný, braný vážne (s tým, čo prežíva a čo potrebuje), pochopený a ocenený, keď je potvrdená jeho hodnota.

Premýšľali sme aj o tom, čo by sme vnímali ako účinnú starostlivosť o zdravotníkov a iných odborníkov v prvej línii nasadenia a ich potreby.
Len veľmi málo ľudí zlepší svoj výkon pod tlakom kritiky, príkazov a vyhrážania.

Väčšina ľudí je schopná zvládnuť stres a dlhodobo pracovať pre dobro iných, ak majú pocit, že to má zmysel a že ich úsilie je vnímané, ocenené a podporené. Väčšina zdravotníkov i psychológov si zvolili toto povolanie z altruistických dôvodov. Ich motivácia pomáhať je prirodzená, ale v súčasnosti potrebujú zvýšenú podporu, aby dokázali dlhodobo odolávať stresu a traumatizácii. Stupňovanie tlaku zo strany štátu je síce pochopiteľné, ale ak nebude vhodne komunikované a ošetrené, môže sa stať súčasťou problému a nie riešenia.
Tlak cez reštriktívne opatrenia a príkazy je neúčinný pre udržanie pozitívnej motivácie a úplne kontraproduktívny z hľadiska manažmentu stresu. Vhodne ošetrené o.i. znamená, že je potrebné, aby boli podporení úplne pragmaticky a materiálno-technicky maximálne, ako je to možné, ale tiež zmysluplnými a koordinovanými informáciami a inštrukciami. Vhodne komunikované znamená, že potrebujú počuť a vnímať (zo strany štátu, zodpovedných orgánov..., aj spoluobčanov) uznanie, pochopenie, úprimný záujem o ich emócie a potreby. Potrebujú vedieť, že v tom nie sú sami a že ich úsilie prináša ovocie.

Kelly McGonigal (ktorá sa zaoberá psychológiou i neurobiológiou zdravia, stresu a napr. aj súcitu a súcitu so sebou) hovorí, že pre udržateľnosť súcitu je potrebné, aby ľudia mali možnosť zažiť uspokojenie zo súcitu: t.j., že ich aktivita pomáha, alebo aspoň je ocenená, podporená a skúsenosť zdieľaná. V opačnom prípade nastúpi vyčerpanie a súcitná motivácia môže ustúpiť iným prirodzeným motiváciám (napr. ochrana seba, vylúčenie cudzieho etc.).

Na druhej strane ochranný efekt sociálnych stratégií zvládania stresu je natoľko silný, že ak sa podarí vytvoriť pocit spolupatričnosti a spolupráce, ľudia môžu dokázať prekonať extrémne situácie aj bez vážnych následkov na psychickom zdraví.

Prebraté a skrátené zo Slovenský inštitút pre psychotraumatológiu a EMDR (SIPE)
Mgr. Hana Vojtová
MUDr. Daniel Ralaus
Mgr. Katarína Kárászová
Mgr. et Mgr. Shane Tylor
Mgr. Jana Vyskočil
Mgr. Janka Ashford, PhD.