Print this page

Centrálne monitorovacie a riadiace stredisko sekcie krízového riadenia MV SR eviduje za rok 2021 celkovo 400 mimoriadnych udalostí. Okrem povodní, požiarov, zosuvov pôdy sa záchranné zložky zaoberali širokou škálou relatívne zriedkavo sa vyskytujúcich udalostí ako napríklad výbuch plynu, nález munície či hromadný úhyn zvierat.

Medzi mimoriadne udalosti (MU) sa radia živelné pohromy, havárie, katastrofy, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristické útoky. V porovnaní s rokom 2020 evidujeme o 137 MU menej.

Zo štatistík za rok 2021 vyplýva, že dve tretiny MU spôsobili povodne, išlo až o 262 prípadov. Ďalej nasleduje únik nebezpečnej látky v 23 prípadoch, v 22 prípadoch sme zaznamenali požiar veľkého rozsahu. V 20 prípadoch nález neznámej látky, v 19 prípadoch poplašnú správu, kde bol nahlásený nástražný výbušný systém, v 17 prípadoch zosuv pôdy, v 9 prípadoch to bola dopravná nehoda veľkého rozsahu, v 8 prípadoch išlo o veternú smršť, v 4 prípadoch o snehovú kalamitu a v 2 prípadoch havarijný stav mosta. Nedostatok pitnej vody v roku 2021 neevidujeme. Za rok 2021 evidujeme 14 MU v kategórii „iné“. Išlo najmä o výbuchy plynu, nálezy munície alebo epidémiu koronavírusu spôsobujúcu ochorenie COVID-19.

Časť mimoriadnych udalostí si vyžiadala aj vyhlásenie mimoriadnej situácie (MS). Tých bolo v roku 2021 vyhlásených 63, čo je menej v porovnaní s rokom 2020, kedy bolo vyhlásených 90 a v roku 2019 až 139 MS. Najviac mimoriadnych situácií bolo vyhlásených v súvislosti s povodňovou aktivitou (23), zosuvom pôdy (16) alebo požiarmi (8).

MS sa vyhlasujú pre obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnych udalostí na život, zdravie alebo majetok. Vykonávajú sa pri nich opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

Na Slovensku bolo v roku 2021 vyhlásených 275 II. stupňov povodňovej aktivity a 181 III. stupňov povodňovej aktivity. Medzi povodne sa radia aj rozsiahle prívalové dažde, ktoré viedli k vážnejším škodám či dokonca vyhláseniu mimoriadnej situácie.
Povodňovú aktivitu môže vyhlásiť starosta obce pre územie obce, prednosta okresného úradu pre územie viacerých obcí alebo pre územie okresu, prednosta okresného úradu v sídle kraja na vodných tokoch, ktoré pretekajú dvoma alebo viacerými územnými okresmi kraja, a minister životného prostredia.

Najviac SPA bolo vyhlásených v Prešovskom kraji. Nasledoval Banskobystrický kraj, Žilinský kraj a Trenčiansky kraj. Ďalej Košický kraj, Trnavský kraj a Nitriansky kraj. V Bratislavskom kraji nebol počas celého roka vyhlásený SPA.

Celkovo bolo vydaných vlani 73 príkazov na výjazd resp. na vykonanie rozboru pre Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany (KCHLCP). Príkazy boli vydané na základe žiadosti od veliteľa zásahu na mieste vzniku mimoriadnej udalosti alebo na základe žiadostí od Policajného zboru. Najviac príkazov bolo opäť vydaných pre KCHL CO Nitra, a to 39 príkazov, 24 príkazov bolo vydaných pre KCHL CO v Jasove a 10 príkazov pre KCHL CO v Slovenskej Ľupči. Za výrazným nárastom počtu príkazov pre KCHL CO v Jasove je najmä monitoring ovzdušia počas záchranných prác v súvislostí s odstraňovaním PCB látok a návšteva pápeža v Košiciach a Prešove.