Ján Patarák bol člen prozaickej skupiny 60-tych rokov v Košiciach, po roku 1968 bol umlčaný. Jeho "Hudobná obeta" v roku 1987 vyrušila stranícke kruhy, ale perestrojkový režim už nemal síl brániť v tvorbe všetkým slušným ľuďom, napísal o ňom jeho priateľ publicista Peter Juščák.

RTVS si jeho osobnosť pripomenie vo svojom televíznom a rozhlasovom vysielaní.

Štúdio RTVS Košice pripravilo do dnešného vysielania o 16:05 na Dvojke autorský film scenáristu a režiséra Jána Sabola z cyklu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky z roku 2009 História sebavedomia o Jánovi Patarákovi. Zo svojho archívu tiež vybralo jeho rozhlasovú poviedku Malé ryby, veľké ryby, ktorú Rádio Regina Východ odvysiela v nedeľu 17. marca o 7:30. Rádio Devín ponúkne poslucháčom dnes o 17:00 rozhlasový portrét Jána Pataráka z roku 1994 a od 21:00 prinesie v repríze dve jeho hry Koniec Júliusa Chýrneho a Polohlasom.

Ján Patarák sa narodil 23. mája 1936 v Papíne a zomrel vo štvrtok 14. marca v Kežmarku. Pracoval ako redaktor Československého rozhlasu v Košiciach (1960 až 1961). Bol dramaturgom a redaktorom vysielania pre deti a mládež košického štúdia Československej televízie (1962 – 1964 a 1966) a medzitým aj krajovým redaktorom denníka Smena (1964 – 1965). Pre odmietavé postoje k augustovým udalostiam roku 1968 a k obdobiu normalizácie ho politicky diskriminovali a nesmel publikovať. Zamestnal sa ako učiteľ slovenského jazyka na Strednom odbornom dopravnom učilisku v Košiciach (1971), kde pôsobil až do novembra 1989. Po Nežnej revolúcii sa v roku 1990  stal vedúcim redakcie programov pre deti a mládež v košickom štúdiu Slovenskej televízie. V rokoch 1992 až 1996 bol šéfredaktorom národnostného vysielania Slovenského rozhlasu v Prešove.

V archíve RTVS sú jeho televízne scenáre, prózy, ale aj pásma a rozhlasové hry. Napísal tiež niekoľko poviedok a noviel. V roku 2000 mu vyšiel román Portréty zo živého domu.