"Film Anny sa ma osobne veľmi dotkol, keď skončil, mal som taký ten divný pocit v žalúdku, ktorý zažívam len pri máloktorých filmoch. Je to komplexný film o mnohých veciach, hlavne ale ukazuje život ľudí z nižších vrstiev, ktorých ignorujeme a ktorých je pritom po celom svete stále viac," uviedol jeden z porotcov sofijského festivalu Lech Kowalski.

Helena Třeštíková začala Anny sledovať v roku 1996 v rámci všeobecného filmu Rozkoš bez rizika o pražských prostitútkach. Po jeho uvedení v Českej televízii sa potom k Anny vrátila a natáčala s ňou ešte počas ďalších desiatich rokov.

"Anny bola zaujímavá tým, že to nebola typická prostitútka. Začala šlapať v 46 rokoch, motivovalo ju prilepšenie vnúčatám. Mne sa páčilo, že sa so svojimi výraznými rysmi podobá talianskej herečke Giuliette Masine. Vo Felliniho filme Cabiriine noci (1957) stvárnila prostitútku, a mne tak prišlo, že tu máme isté Cabiriine noci po česky. Anny bola autentická, neštylizovala sa, o profesii pouličnej prostitútky hovorila s nadhľadom a humorom," povedala k filmu Třeštíková.

Medzi najslávnejšie jej projekty patria filmy Katka, Mallory, séria Manželské etudy a René, za ktorého režisérka získala cenu Európskej filmovej akadémie označovanú ako európsky Oscar. Známa je časozbernou metódou, kedy sa objektom svojho záujmu venuje celé roky aj desaťročia. Dokumenty dávkované v priebehu času podľa Třeštíkovej vytvárajú príbeh. "Sú to čistokrvné dokumenty, ale tým, že obsahujú vývoj postáv za celých 37 rokov, vznikajú príbehy. Príbehy o nič menej dramatické než príbehy umelé, a pritom príbehy autentické. Ľudia v nich často spoznávajú samých seba a dobu, v ktorej žili a žijú," povedala Třeštíková o svojej práci.