Pôvodne som tu chcela napísať pochvalu za pani z DÚ, ktorá mi zavolala dopredu, aby som si prišla opraviť daňové priznanie, aby som potom zbytočne neplatila penále. Milé, nečakané a dokonca v prospech občana. Nevídané!!!! Následne na to, ma však vytočila do nepríčetnosti a už naozaj toho mám dosť. Mám totiž doložiť do daňového priznania aj potvrdenie o návšteve školy mojej dcéry!!! Stačilo a už mám toho dosť!!!!

Vážený pán premiér,
ak táto krajina nemá záujem o našu dcéru, slovenskú reprezentantku v plávaní a vynikajúcu študentku na prestížnej univerzite v USA, ktorá tento štát stojí iba prídavky na deti (aj to iba posledné roky, lebo sme o ne zabudli požiadať), daňový bonus na dieťa a zdravotné poistenie, pretože všetko ostatné platíme z rodinného rozpočtu, stačí povedať!!!!! Toto je posledná kvapka, aby sme systematicky začali tlačiť na dcéru, aby sa vzdala občianstva tejto krajiny, ktorá ju evidentne nechce ani ako reprezentanta, ani ako inteligentného kvalitne vzdelaného človeka, ktorý sa preboha stále chce vrátiť späť do tejto banánovej krajiny. Dcéru si v zahraničí vážia a keby nebola taká „hlúpa", nemala by určite taký problém si vybaviť občianstvo tam, kde si ju vážia.

Tak prosím, naozaj, stačí ak nám dáte chlapsky vedieť a vrátime Vám jej občiansky preukaz.

V skratke:
- ako stredoškoláčka sa nemohla pripravovať na limity na OH v Londýne aj keď mala individuálny študijný plán, lebo ju učiteľka na gymnáziu potom, čo zistila, že si môže vyberať z niekoľkých univerzít v USA, upozornila, že ak nebude pravidelne na jej hodinách AJ, nechá ju maturovať z AJ až v septembri – dcéra rozprávala plynulo AJ, prišla by o športove štipendium v USA za asi 50 tisíc dolárov a tak šancu získať naozaj vysokoškolské vzdelanie 21. storočia. Nebudem sa rozpisovať o tom, že v maturitnom ročníku zaplávala niekoľko slovenských rekordov a reprezentovala iba za peniaze rodičov túto krajinu, zároveň maturovala aj z americkej maturity a urobila aj s výborným výsledkom celosvetovo, okrem Slovenska, vysoko rešpektovaný test TOEFL.

- Slovensku sme vychovali a do dnešného dňa vychovávame a platíme jej prípravu z 95% iba my rodičia, dokonca aj letenky na ME, či MS, Univerziádu atď., len aby sme ju stiahli z USA na reprezentáciu.

- Roky sme štátu teda vychovávali a vychovali slušného, vzdelaného človeka, ktorý ho nestál takmer nič, pretože sme dokonca na ňu nebrali ani roky rodinné prídavky, pretože manžel si myslel, že ja beriem a ja, že on, takže sme to stihli iba posledné roky pred zákonom stanoveným vekom na prídavky.

- Počas prvých dvoch ročníkov na univerzite v Oakland University nedostávala na prípravu reprezentácie takmer nič, holé nič až tak, že sme upozornili MŠVVŠ SR, aby zasiahlo pri „nefinancovaní" jej reprezentačnej prípravy, pretože sa k nej nedostávajú žiadne peniaze, doslova sme požiadali o kontrolu a dočasné pozastavenie financovania SPF. Nebudem sa rozpisovať čím všetkým sme si za toto upozornenie prešli.

- Minulý rok týždeň pred ME v Berlíne situácia došla tak ďaleko, že jej tento štát a ďalším ani neposkytol plaváreň, kde môže nepretržito trénovať a poslal ju na verejné kúpalisko, kde si dva dni pred odletom na ME Berlin 2014 v plávaní zranila prsty o „tetu v kúpacej čiapke" tak, že jej celoročná príprava bola na kvalitný výkon úplne zbytočná.

Dokonca aj štúdium v USA, ktoré má zo strany americkej vlády podmienené reprezentáciu univerziády. Zranili sa aj ďalší plavci. Napriek tomu Karin na ME odcestovala a cez neuveriteľnú bolesť vyplávala historicky najlepšie 6. umiestnenie zmiešanej štafety pre Slovensko. Kto tú bolesť a slzy, ktoré bolo vidieť aj cez tú vodu nevidel, nepochopí, len aby mohla reprezentovať, čím si ohrozila aj svoje budúce vzdelanie.

- Karin sa v USA na univerzite darilo študijne aj športovo natoľko, že po druhom ročníku si mohla vyberať z ďalších amerických kvalitných univerzít a prestúpila na prestížnu FIU na Miami.

- Od tohto jej prestupu sme sa my jej rodičia spolu s ňou štvanou zverou tohto štátu, ktorý nám mesiace dokazoval, že nemáme nárok ani na rodinné prídavky, napriek tomu, že všetky potrebné potvrdenia sme predložili a dcéra sa zúčastnila aj na Svetovej univerziáde v Kazani 2013, kde reprezentovala Slovensko. Pretože celý zodpovedný život našej dcéry nestál tento štát takmer nič, sme si povedali, že to nenecháme tak a tých 23,52 mesačne na RP dobojujeme. Stálo nás to neuveriteľné veľa návštev na úradoch, stovky eur pre súdne preklady, notársky overenie všetkých možných potvrdení, ktoré dospeli až tak ďaleko, že táto krajina spôsobila v USA dcére hanbu, z akej to divnej krajiny, ktorá podozrieva takých úspešných a slušných ľudí ako je Karin, vlastne je.

- Vzhľadom na to, že sme sa principiálne rodinných prídavkov nechceli aspoň posledné roky vzdať, sme sa doslova a naša dcéra a reprezentantka tejto krajiny dostala do brutálne byrokratickej šikany štátu a dostali sme z ÚPSVR SR list – Správu z administratívnej kontroly kontrolovanej osoby!!!!, že teda my jej rodičia máme nárok na všetko, čo v súvislosti s dcérou zákony tohto štátu povoľujú.

Pán premiér, nič brutálnejšie a urážlivé sme z vašej strany ani dostať nemohli!!! Rodičia, ktorí poctivo platia ako zamestnanci roky dane tejto krajine, ktorí vychovajú tomuto štátu slušného, mimoriadne vzdelaného človeka a ešte aj reprezentanta, ktorý aj za cenu zdravia chce túto krajinu reprezentovať vždy keď môže. Áno, raz sa MS v Barcelone nezúčastnila, lebo sme jednoducho nemali tisíce eur na jej prípravu a cestu ,aby mohla reprezentovať krajinu.

Ale keď mi pani na DÚ oznámila, že všetko čo sme urážlivé absolvovali pri vybavovaní rodinných prídavkov a dokazovaní štátu, že na ne máme nárok máme absolvovať znova a predložiť aj daňovému úradu a že sa tak dcéra a my opäť stávame kontrolovanými osobami, či nepodvádzame pri čerpaní dávok a bonusu na dieťa , povedala som si dosť!!!!! Uráža nás ako rodičov tento prístup. Ak tento štát skutočne nemá záujem o mladých vzdelaných a šikovných ľudí ako je naša dcéra a „vaša" reprezentantka, prosím dajte mi pán premiér vedieť. Má si z akých krajín vyberať, ktoré si ju vážia nie len pre jej športové výkony, obetovanie celého života, ale aj vedomostnú úroveň, ktorú dokazuje na univerzite v USA.

Pán premiér skutočne stačí len jedno chlapské slovo, možno viac... nechceme, nemáme záujem, odťažujete nás a podobne. My ako rodičia slovenského reprezentanta sme sa naučili veľmi rýchlo vybaviť už hádam všetko, lebo nepodmienky reprezentantov v tejto krajine sú tak katastrofálne, že sme sa s nimi museli naučiť žiť, vžiť a riešiť ich veľmi rýchlo.

Dcéra chce tohto roku pre nás už naozaj z nepochopiteľných dôvodov reprezentovať Slovensko na MS v Kazani aj MS v Izraeli. Letenky z USA do BA zaplatíme opäť aj jej celú prípravu pred pretekmi ako vždy, trénera, bazény, terapeuta, maséra atď .....len kvôli dcére, opakujem len kvôli dcére, nie tomuto štátu ani peniazom, alebo plávanie nie je ani futbal, ani hokej, ani tenis ....
Prosím Vás už iba o jediné. Dajte nám prosím konečne pokoj. Vydržte to tu s ňou už iba do olympiády v Rio de Janiero, potom si zbalí všetky svoje športové potreby a nebude Vás už obťažovať svojou láskou k športu.

A my rodičia už len tajne dúfame, že sa do tejto krajiny už nikdy, ale naozaj nikdy nevráti!!!!

S úctou

Lucia Tomečková
rodič a sponzor slovenského reprezentanta, ktorých vlastná krajina stále kontroluje ako podozrivé osoby z neoprávneného poberania rodinných prídavkov a bonusu na dieťa.

P.S. Okrem iného pán premiér, prosím prečo úrady nie sú stále poprepájané vzájomne ako napríklad ZP, ÚPSVR SR, SP, či Finančná a daňová správa?!!! Veď slávny OPIS a internetizácia štátnej správy už náš všetkých stáli za tie roky nepredstaviteľné stovky miliónov eur!