Slovensko-český politický thriller Toman je natočený podľa skutočných udalostí

Slovensko-český politický thriller Toman je natočený podľa skutočných udalostí Foto: PubRes

 Režisér Ondřej Trojan v týchto dňoch dokončil nakrúcanie historického thrilleru Toman.

 Film je historickou drámou o rozporuplnej osobe vedúceho odboru zahraničnej rozviedky Zdenkovi Tomanovi, ktorý významne ovplyvnil politický vývoj v Československu v rokoch 1945-48 a ktorý zásadne prispel k tomu, že sa v roku 1948 chopila moci politickým pučom KSČ.

 Foto Martin Špelda

Toman, ktorého stvárnil Jiří Macháček, sa vďaka bezškrupulóznej povahe dobového veksláka a pomocou valutových kontaktov, vyšplhá z pozície radového úradníka až na post šéfa zahraničnej rozviedky. Tú systematicky čistí od nestraníkov, aby sa na konci sám stal jedným z prvých komunistov uväznených komunistami, ale tiež jedným z mála, ktorému sa z komunistického väzenia podarilo utiecť a dostať sa za hranice skôr, ako začali padať hlavy.

Foto: PubRes

Na pozadí životného príbehu Tomana sa odohráva boj o moc medzi demokratmi a komunistami, koordinovaný Moskvou riadenými agentmi NKVD, ale tiež boj o moc vo vnútri samotnej KSČ, po ktorom zostalo množstvo zničených osudov, mrtvých, uväznených a ožobráčených ľudí.
Nevyjasnenou ostáva tiež úloha Jana Masaryka (vo filme ho stvárňuje slovenský herec Roman Luknár) pri februárovom kabinetnom komunistickom puči, píšu v tlačovej správe tvorcovia filmu.

Vo filme účinkujú:

Zdeněk Toman: Jiří Macháček
Vladimír Clementis: Lukáš Latinák
Jan Masaryk: Roman Luknár
Rudolf Slánsky: Stanislav Majer
manželka Pesla Tomanová: Kateřina Winterová
Aurélia Goldbergerová: Táňa Pauhofová
Milada Třískalová: Kristýna Boková
Karel Vaš: Marián Mitaš
Bedřich Reicin: Marek Taclík
Adolf Puechler: Martin Finger
Karel Šváb: Radek Holub
Zorin: Peter Bebjak
Veselý: Miroslav Táborský

Premiéra filmu, pôvodne plánovaná na jar, bude vzhľadom na náročnú postprodukciu pravdepodobne posunutá na koniec leta 2018.
Kameramanom filmu je Tomáš Sysel, autormi scenára podľa pôvodného námetu Franka Reissa sú Ondřej Trojan a Zdeňka Šimandlová, architektom Tomáš Svoboda, kostýmovou výtvarníčkou Katarína Štrbová Bieliková, autorom hudby bude Michal Novinski. Producentmi filmu sú Filmová a televizní společnost Total HelpArt, T.H.A. a PubRes, koproducentmi sú ČT a RTVS.

Kto bol Zdeněk Toman? Komunista, šmelinár a všetkého schopný karierista. Narodil sa v roku 1909 v Sobranciach ako Zoltán Goldberger do rodiny maďarských Židov. Jeho otec bol rabín. Počas života si niekoľkokrát zmenil meno, aby sa dištancoval od svojho židovského pôvodu. Práve ten považoval za bremeno, ktoré by mu v živote mohlo brániť v kariére.
Po vojne prežil krátke obdobie repatriačného úradníka na Podkarpatskej Rusi, dostal sa až na post vedúceho odboru zahraničnej rozviedky. Z tejto pozície, v utajení a s veľkými právomocami, rozohral niekoľko partií.
Predovšetkým partiu rozviedčika používajúceho vydieranie, udávanie a zastrašovanie na účely „vyčistenia" rozviedky od všetkých povojnových demokratických zložiek a totálneho ovládnutia rezortu komunistami. Popri tom, s požehnaním generálneho tajomníka KSČ Rudolfa Slánského a s diplomatickým pasom a bohatými kontaktmi z Londýna i medzi židovskou komunitou, šmelil v obrovských rozmeroch, aby tak získal peniaze na komunistickú predvolebnú kampaň.

Zároveň sa zásadným spôsobom podieľal na pomoci židovským navrátilcom a utečencom zo všetkých kútov Východnej Európy, pri koordinácii ich presunov cez Československo, Nemecko a Rakúsko do Palestíny a na ich vyzbrojovaní. Konal tak vždy z osobných a zištných dôvodov. Majetky, ktoré takto pre seba získal, boli obrovské.

Bol jedným z prvých zatknutých povojnových vysoko postavených politických predstaviteľov a jedným z mála tých, ktorým sa podarilo v lete 1948 z ostro stráženej komunistickej väzby ujsť. Cez americkú okupačnú zónu sa dostal až do Venezuely. Je veľmi pravdepodobné, že Slánský a niekoľko ďalších komunistov malo záujem na tom, aby Toman z väzenia zmizol a stratil sa aj so svojimi informáciami v zahraničí. Len o pár rokov neskôr sa podobné politické zatýkania riešili už podľa sovietskych metód: brutálne výsluchy, vynútené priznania a následné politické justičné vraždy počkali Slánskeho aj ďalších.