Aké jazyky používali bratislavské rodiny v domácnosti? Ako komunikovali obyvatelia mesta na verejnosti? Aké jazyky sa učili bratislavské deti v škole, v jazykových kurzoch či u súkromných učiteľov?
Rozviazané jazyky, je názov novej knihy Jozefa Tancera, ktorá prináša spomínanie obyvateľov medzivojnovej Bratislavy na jazykové prostredie, v ktorom vyrastali.
Knihu tvorí dvadsať rozhovorov s Bratislavčanmi, ktoré predstavujú prierez pestrým jazykovým, etnickým a náboženským prostredím mesta. Nemci, Maďari, Slováci, Židia alebo jednoducho starí Prešporáci či Bratislavčania, ročníky narodenia od roku 1916 do roku 1933, približujú množstvo konkrétnych každodenných situácií, v ktorých sa vytvárali priaznivé podmienky na rozvíjanie jazykových znalostí alebo naopak situácie, v ktorých sa jasne uprednostňoval jeden jazyk pred ostatnými.
Ich spomienky ukazujú, že tzv. typická bratislavská viacjazyčnosť vôbec nebola taká samozrejmá, ako si dnes myslíme. A naopak: tá existujúca viacjazyčnosť mala omnoho viac podôb, než je známe.
Rozhovory sú doplnené o autentické historické pramene - rodinné fotografie, osobné dokumenty, denníkové záznamy atď. Rozprávanie o jazykoch tak predstavuje špecifický pohľad na dejiny každodennej komunikácie a kultúry typicky stredoeurópskeho mesta.
Jozef Tancer je docentom na Katedre germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
Venuje sa nemeckojazyčnej literatúre a kultúre v Uhorsku a výskumu viacjazyčnosti. V roku 2013 mu vyšla kniha Neviditeľné mesto. Prešporok / Bratislava v cestopisnej literatúre.
