Foto: Ikar
Stačí jedna mačka, aby spojila úplne cudzích ľudí. Mačkári sú nežným, hrejivým príbehom o priateľstve, strate aj nádeji, ktorý vás donúti spomaliť a vnímať maličkosti.
V centre príbehu stojí čierny túlavý kocúr, ktorý už jedenásť rokov prežíva v uliciach New York City a počas toho stretol množstvo ľudí. Niektorí ho kŕmia, iní si ho sotva všimnú. No on si ich všetkých pamätá a dokonca im dáva vlastné mená.
Je tu „Dúhová pani“ (Núria), „Čudný susedko“ (Collin), „Poštár Čerešniak“ (Omar), „Smutko z večierky“ (Bong) či „Jasnoružová osoba“ (Lily).
Každý z nich má svoj vlastný príbeh, svoje starosti, svoje rany.
A práve kocúr je tým, kto ich – hoci nenápadne – začne spájať.
Hlavnou postavou medzi ľuďmi je Núria – baristka, ktorá dobrovoľne pomáha túlavým mačkám v Brooklyne. Napriek tomu, že sa bráni nálepke „bláznivá mačkárka“, práve mačky sú jej únikom aj spôsobom, ako nachádzať zmysel. Jedného dňa začne pri mieste, kde sa zdržiava kocúr, nachádzať odkazy na lístočkoch.
Tajný obdivovateľ? Náhoda? Alebo niečo viac?
Mačkári nie sú knihou plnou dramatických zvratov, nejakých prekvapení, svižného tempa. Ich sila spočíva v niečom inom – v atmosfére, emóciách a detailoch každodenného života. Postupne odkrývame zaujímavé osudy, autorka využíva priamočiary štýl, ktorý necháva vyniknúť postavy a ich prežívanie. Sem tam humorné poznámky, dojímavé okamihy....a hlavne veľa lásky k mačkám.
Jedným z najzaujímavejších prvkov je rozprávanie z pohľadu mačky. Kocúr síce nevníma svet úplne realisticky (a miestami vie viac, než by „mal“), no jeho pohľad je plný humoru, nadhľadu a nečakanej múdrosti. Zároveň prináša do príbehu ľahkosť. To, čo by mohlo byť ťažké alebo smutné, zrazu pôsobí jemnejšie.
A priznajte si – kto by nechcel vedieť, čo si o nás myslia naše mačky?
Zvažujem, že sa zájdem pozrieť na Brooklynskú školu kulinárskeho umenia.“
Carlove modré oči zaiskrili. „Naozaj? To je skvelá správa! Bude sa ti tam páčiť, uvidíš.“
„Ešte nepredbiehajme,“ brzdil ho Omar. Ohryzok sa mu zväčšil, akoby prehltol niečo veľké. „Len o tom uvažujem. Stále mám pocit, že varenie je moja vášeň, nie budúca kariéra.“
Núria náhle vyskočila zo stoličky. „Tak si na to pripime.“ Zdvihla pohár sangrie. „Na vášeň a na to, že nemáme šajnu, čo so svojimi životmi!“
Mačkári je vydarená feel-good kniha, ktorú budú milovníci mačiek milovať a možno sadne aj nemačkárom. Sú tam milé, sympatické postavy, zaujímavo poňatá téma „found family“ (nájdenej rodiny), jemný humor a láskavý tón. A samozrejme autentické zobrazenie mačiek.
Ak hľadáte napätie, dramatické zvraty alebo komplexnú zápletku...nesiahajte po Mačkároch, lebo sa vám bude zdať, že sa príšerne vlečú. Možno vám nebude vyhovovať jednoduchosť štýlu alebo až príliš „dobré“ postavy.
No ak prijmete knihu takú, aká je – jemnú, pokojne plynúcu a emotívnu – odmení vás silným čitateľským zážitkom.
Milan Buno, knižný publicista
