Nicholsonová: Európska komisia by mala zasiahnuť. Hrozí, že zo Slovenska sa stane raj pre únoscov detí.

Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová sa vo veci kontroverznej novely slovenského Civilného mimosporového poriadku, platnej od 1.6. 2019, obrátila na Európsku komisiu. Novelu schválila NR SR napriek tomu, že proti novele sa postavili odborníci, veľvyslanci mnohých štátov EÚ a vetoval ju vtedajší prezident SR Andrej Kiska. Parlament prezidentovo veto prelomil a novelu, ktorú predložila nezaradená poslankyňa M. Šimkovicová, schválil.

 

Novela umožní špekulantom umelo naťahovať súdne spory týkajúce sa únosov detí a zo Slovenska sa môže stať územie chrániace nie najlepší záujem detí, ale únoscov.

“Podľa môjho názoru, ako aj názoru odborníkov, je novela v rozpore s Haagskym dohovorom, a môže byť aj v rozpore s právom EÚ, konkrétne s Nariadením Rady EÚ Brusel Ila, “ tvrdí Ď. Nicholsonová a dodáva: “ Tým, že novela umožňuje vstupovať účastníkom do konania o návrate maloletého do cudziny návrhom na obnovu konania, je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, lebo neúmerným preťahovaním konania na súde zvyšuje právnu neistotu dieťaťa.”
Podľa údajov Európskej komisie aktuálne trvá konanie o návrate dieťaťa uneseného jedným z rodičov cez hranice v súčasnosti až 24 týždňov. V júni tohto roka Rada EÚ prijala nariadenie, podľa ktorého sa nové lehoty na rozhodovanie skrátili najviac na 6 týždňov na súde prvého stupňa a na 6 týždňov na každom z odvolacích súdov (pri využití riadneho opravného prostriedku), aby sa minimalizovali negatívne následky únosu detí rýchlym rozhodovaním súdov.

Prijatím novely slovenského Civilného poriadku tak nastala paradoxná situácia – kým Brusel aktuálne prijal viaceré úpravy, ktoré by mali zabezpečiť lepšiu ochranu práv detí, Slovensko umožnilo špekulatívnymi návrhmi na obnovu konania naťahovať súdne spory týkajúce sa ich návratu do cudziny.

Ď. Nicholsonová žiada od Európskej komisie, aby zaujala jasný postoj k novele Civilného mimosporového poriadku, nakoľko slovenská právna úprava môže byť v rozpore s právom EÚ a tak negatívne ovplyvniť aj jurisdikcie iných členských štátov EÚ, ktoré pristúpili k ratifikácii Haagskeho dohovoru.

Zo Slovenska sa totiž môže stať krajina umožnujúca obchádzanie Haagskeho dohovoru zo strany únoscov maloletých detí.

Ď. Nicholsonová očakáva, že EK bude mať záujem na zbieraní štatistických údajov z jednotlivých členských štátov o tom, ako dlho trvajú jednotlivé súdne konania o návratoch maloletých detí a či sú konania vedené v najlepšom záujme detí, teda aj v súlade s právom EÚ. Pokiaľ nie, EK by mala mať k dispozícii účinné mechanizmy na vyvodenie sankcií a na nápravu konaní, ktorých predmetom sú najzraniteľnejšie skupiny - maloleté deti.