Ilustr. foto: Orange
Starostlivosť o telo aj psychiku cez zdravé stravovanie, pohyb a odmietanie zlých návykov sa dnes spája do konceptu "wellness". V moderných spoločnostiach sa z neho stal ideál s prísľubom zdravia, mladosti a šťastného života. Digitálne technológie a siete premieňajú telo na objekt sledovania metrík (kalórie, kroky, spánok, váha…) a vytvárajú prostredie neustáleho porovnávania sa. Wellness prestáva byť o vnútornom prežívaní rovnováhy a stáva sa výkonom – projektom, ktorý treba zdokonaľovať a prezentovať.
Text je súčasťou spolupráce webu Omediach.com a projektu beznástrah.online Nadácie Orange.
K tomuto posunu prispieva aj jazyk. Namiesto diét hovoríme o #cleaneating, namiesto chudnutia o detoxe a namiesto kontroly hmotnosti o #selfimproving. Práve na týchto miestach sa wellness kultúra nepozorovane prelína s pro-anorektickou logikou – nehovorí priamo o hladovaní, ale o “čistote”, “disciplíne” a “dokonalosti”.
S podobným úmyslom vznikol aj trend #fitspiration – ako zdravšia alternatíva k #thinspiration. Zatiaľ čo #thinspiration otvorene propaguje štíhlosť a chudnutie, častokrát aj za pomoci praktík podobným symptomatike porúch príjmu potravy (PPP), #fitspiration má ľudí inšpirovať k zdravšiemu životnému štýlu cez propagovanie cvičenia, zdravého stravovania a starostlivosti o seba. Realita je však zložitejšia – obsah na tejto “zdravšej alternatíve” často zobrazuje štíhle a vypracované telá ako nesporný znak zdravia a úspechu.
Sledujúci si tak začína spájať obraz zdravia s konkrétnym telesným vzhľadom či dokonca hmotnosťou, čo je obraz, ktorý vôbec nezodpovedá realite. Výskumy zároveň ukazujú, že príspevky pod značkou #fitspiration vždy používajú na zobrazenie zdravia a wellness kultúry ten najaktuálnejší štandard krásy.
Spoločným znakom teda je, že nech sa snažíme akokoľvek, ideálny obraz zdravia (a teda aj krásy) je nedosiahnuteľný bežnými praktikami a predovšetkým neudržateľný. Tento trend sa dotýka aj mužov a chlapcov, u ktorých sa čoraz častejšie objavuje nespokojnosť s vlastným telom orientovaná na svalnatosť. Dôsledkom týchto “ideálnych zobrazovaní” je zhoršené vnímanie vlastného sebaobrazu, permanentné porovnávanie sa a pocit nedostatočnosti u všetkých sledujúcich, bez ohľadu na rod či pohlavie.
Algoritmy tento efekt znásobujú
TikTok stránka “For You” nezobrazuje len sledované profily a príspevky. Servíruje nám podobný obsah ako ten, s ktorým sme nejako interagovali. Sledovanie, lajknutie či komentovanie s “nevinným” fit obsahom (napr. #GymTok, #FoodTok), môže už po pár dňoch prinášať príspevky s reštriktívnymi radami, extrémnymi výzvami či tzv. “what I eat in a day” videami, ktoré pomaly a nenápadne posúvajú normy toho, čo vnímame ako zdravé. .
Aj ortorektické obmedzenia a obsesie sa často interpretujú ako znaky tzv. “dobrej morálky”, zdravého úsudku a wellness, čiže pohody a dobrého prístupu k sebe a stravovaniu. Ortorexia je pritom označovaná za poruchu, ktorú nemožno diagnostikovať kvôli nedostatočnej zhode ohľadom hraníc medzi zdravými a patologickými návykmi.
V prostredí, kde je telo meradlom úspechu sa zdravie stáva projektom, ktorý treba „plniť“. Neustále sledovanie tela (body surveillance), pocit, že ak nie som dokonalý/á, tak zlyhávam (appearance-based perfectionism) a gamifikácia (napr. lajk za každých 10 brušákov) prispievajú k vytváraniu aj udržiavaniu pocitov hanby, kontroly, napätia, nespokojnosti so sebou a v neposlednom rade aj k porovnávaniu sa.
Výskumy ukazujú, že vystavenie idealizovaným obrazom tela a zdravia na sociálnych sieťach zvyšuje riziko úzkosti, depresie, porúch príjmu potravy a pocitu nedostatočnosti. Čím viac sa človek porovnáva s tým, čo vidí online, tým viac stráca kontakt s vlastným telom a jeho potrebami a sebahodnota je čoraz viac spájaná s výzorom, nie s prežívaním a vlastnými schopnosťami. Je dôležité rozlíšiť, že wellness orientované správanie (napr. záujem o zdravú stravu, pohyb či psychohygienu) je prospešné iba vtedy, ak vychádza z vnútornej motivácie a z rešpektu k telu. Ak sa však stane nástrojom kontroly alebo úniku pred úzkosťou, stráca svoj ochranný účinok.
Rodičia a učitelia zohrávajú v tomto prostredí kľúčovú úlohu. Môžu byť hlasom, ktorý pripomína, že telo nie je “úloha na splnenie”, ale priestor, v ktorom žijeme. Pomáha, keď s deťmi a tínedžerstvom hovoríme o tom, že zdravie má mnoho podôb – niekedy znamená pohyb a niekedy odpočinok, niekedy disciplínu a inokedy prijatie. V rozhovoroch o jedle či cvičení je dôležité všímať si jazyk, ktorý používame: slová ako „zakázané“, „hriešne“ či „nezdravé“ môžu nevedomky vytvárať pocit viny a hanby. Učiteľstvo môže svojim prístupom v škole podporiť kritické myslenie voči obsahu, ktorý deti denne konzumujú online – učiť ich čítať obrazy, chápať, že väčšina „dokonalých tiel“ je výsledkom úprav a filtrov, nie reality. Pomôcť mladým znamená ukazovať im, že zdravie nie je synonymom dokonalosti. Skutočná rovnováha nevzniká z kontroly, ale z porozumenia – z vedomia, že byť zdravý neznamená byť bez chýb, ale byť v kontakte so sebou.
Digitálny svet výrazne ovplyvňuje sebahodnotu dieťaťa a na riešenie tejto témy nemusíte byť sami. Odborníčky špecializované na témy porúch príjmu potravy, sebavnímania a problémy so stravovaním z Chuť žiť vám radi pomôžu na bezplatnej a anonymnej poradni: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
Spracované podľa textu z beznástrah.online od: Mgr. Miroslava Takáčová, Psychologička, Chuť žiť
