Prečo tínedžeri nedokážu odložiť telefón, aj keď vedia, že by mali?

Prečo tínedžeri nedokážu odložiť telefón, aj keď vedia, že by mali? Ilustr. foto: Orange

„Touch grass“, teda doslova „dotkni sa trávy“, je internetová fráza, ktorou ľudia upozorňujú niekoho, že trávi priveľa času online a mal by sa vrátiť do skutočného života. Často sa používa ironicky. Vystihuje však aj reálnu obavu: čo sa stane, keď sa človek natoľko ponorí do digitálneho sveta, že z neho nedokáže jednoducho vystúpiť?

Článok vznikol vďaka spolupráci Orange a jeho projektu beznastrah.online a Omediach.com.

Online prostredie pre mladých nie je iba miestom, kam občas unikajú pred každodennými povinnosťami. Je prirodzenou súčasťou ich života, vzťahov aj spôsobu, akým komunikujú.

Staršie generácie si ešte pamätajú časy, keď sa internet používal príležitostne a po vypnutí počítača sa človek jednoducho vrátil k ostatným aktivitám. Dnešní tínedžeri takúto skúsenosť často nemajú. Vyrastajú vo svete, v ktorom sú online a offline prostredie navzájom prepojené. To, čo sa odohráva na sociálnych sieťach, ovplyvňuje ich vzťahy v škole a medzi kamarátmi. Rovnako aj udalosti zo skutočného života sa okamžite premietajú do online komunikácie. Preto nie je celkom presné hovoriť o internete ako o úniku do iného sveta. Pre mnohých mladých je jednoducho jednou z podôb každodenného života. Zároveň v ňom môžu hľadať oddych, kontakt, pochopenie alebo priestor, v ktorom sa cítia istejšie než mimo obrazovky.

Problém nastáva vtedy, keď sa online prostredie stane jednoduchšou voľbou než čokoľvek iné. Keď je človek unavený, preťažený, telefón ponúka okamžitú možnosť rozptýlenia. Nevyžaduje veľké úsilie.

Keď telefón odkladá aj rodič

Štúdia Shaoa a kolektívu z roku 2024, ktorá skúmala viac ako 3 000 desaťročných detí, poukázala na súvislosť medzi používaním telefónu rodičmi počas spoločného času a neskorším nutkavým používaním telefónu u detí.

Výskumníci identifikovali dva dôležité mechanizmy. Prvým bolo oslabovanie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Ak rodič opakovane prerušuje spoločné chvíle kontrolovaním telefónu, dieťa dostáva menej jeho pozornosti. Druhým mechanizmom bolo prísnejšie rodičovské správanie. Rodičia, ktorí často siahali po telefóne počas spoločného času, mali častejšie tendenciu reagovať trestaním, obviňovaním alebo vyvolávaním pocitu hanby. Oba faktory súviseli s vyšším rizikom problematického používania telefónu u detí. Dôležité je, aký príklad rodičia deťom sami ukazujú a akú pozornosť im venujú.

Mladí si problém uvedomujú, ale to nestačí

Predstava, že tínedžeri bezmyšlienkovito trávia celé hodiny na sociálnych sieťach a neuvedomujú si dôsledky, nie je celkom presná.

Rozhovory s dvadsiatimi tínedžermi vo veku 13 až 16 rokov z USA a Kanady, ktoré skúmala Natarajan v roku 2024, ukázali, že mladí dokážu vnímať negatívne dôsledky používania sociálnych sietí a niektorí si hľadajú vlastné spôsoby, ako ho obmedziť. Pomáhajú si napríklad pripomienkami v aplikáciách, kalendárom alebo kontrolovaním času. 

Napriek tomu nie je jednoduché tieto návyky zmeniť. Schopnosť plánovať, organizovať si čas a odolávať okamžitým pokušeniam sa počas dospievania ešte vyvíja. Naviac, digitálne algoritmy sú zámerne naprogramované tak, aby nás udržali pri obrazovke čo najdlhšie. 

Digitálny detox nestačí

Jednou z najčastejších reakcií na nadmerné používanie telefónu je digitálny detox. Predstava je jednoduchá: na určitý čas sa odpojíme a získame späť kontrolu nad svojím časom. Výsledky takýchto prestávok nie sú jednoznačné. Počas obmedzenia sociálnych sietí sa vo väčšine skúmaní znížil čas strávený na telefóne. Tri štúdie zaznamenali aj pokles príznakov depresie. Pri ďalších ukazovateľoch, ako sú nálada, spokojnosť so životom či osamelosť, sa však výsledky líšili. Niektorí účastníci sa cítili lepšie, u iných sa výraznejšia zmena neobjavila a niekde sa stav dokonca zhoršil.

V troch štúdiách sa navyše počas prestávky alebo krátko po nej zvýšila túžba opäť siahnuť po telefóne.

Ak chceme mladým pomôcť získať zdravší vzťah k technológiám, nestačí im opakovať, že trávia priveľa času na telefóne. Dôležitejšie je pochopiť, čo im online prostredie prináša a čo v ňom hľadajú. Odborníci odporúčajú hovoriť s tínedžermi aj o tom, ako fungujú samotné platformy. Namiesto obviňovania zo slabej vôle je užitočnejšie vysvetliť, prečo je také ťažké prestať sledovať obsah, ktorý je navrhnutý tak, aby udržal našu pozornosť.

Pomôcť môže aj obyčajná otázka: Kedy najčastejšie siaham po telefóne ja?

Digitálny svet výrazne ovplyvňuje sebahodnotu dieťaťa a na riešenie tejto témy nemusíte byť sami. Odborníčky špecializované na témy porúch príjmu potravy, sebavnímania a problémy so stravovaním z Chuť žiť vám radi pomôžu na bezplatnej a anonymnej poradni: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

Spracované podľa psychologičky Miroslavy Takáčovej z Chuť žiť