Polovica Slovákov má folklór v krvi. Užite si aj vy folklórne leto

Polovica Slovákov má folklór v krvi. Užite si aj vy folklórne leto foto: Poštová banka

Slovensko zažíva návrat k tradíciám. Polovica ľudí sa z folklóru teší, tretinu priam nadchýna, dve tretiny ho síce nevyhľadávajú, ale cenia si ho. Avšak, takmer každý by si našiel niečo z ľudovej kultúry, čomu by sa rád venoval. Vyplýva to z prieskumu Poštovej banky, ktorý realizovala spoločnosť 2muse.

Slováci si prajú, aby sa folklór aj naďalej zachovával. Až 96 % opýtaných tvrdí, že je dôležitou súčasťou našej kultúry. „Prieskum naznačil, že folklór má stále pevné miesto v našich životoch. Pre tretinu ľudí je súčasťou bežného života. Blízky, až priam citový vzťah k folklóru má polovica našincov. Dá sa povedať, že každý druhý Slovák s pozitívnym prístupom k folklóru ho má doslova v krvi," uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Z prieskumu, ktorý sa robil na vzorke 504 respondentov vyplýva, že ľudové tradície sa dnes uchovávajú najmä vďaka rodine. Dozvedáme sa o nich od našich blízkych, ale osvojujeme si ich aj pozorovaním, výchovou a vzdelávaním v škole.

Čo je ešte potešujúcejšie, folklórom žijú aj mladí. 15 % ľudí vo veku 15+ sú alebo boli spätí s folklórom, s ľudovým tancom, spevom, prípadne hrou na hudobné nástroje. O tom, že folklór je živé kultúrne dedičstvo teda niet pochýb. 6 z 10 žien by lobovalo aj za výučbu folklóru na základnej škole a pätina ľudí by folklór deťom vštepovala už v materskej škole.

Vzťah k folklóru sme získali aj vďaka rituálu spievania v rodinách. Piesňami je väčšina z nás obklopená už od narodenia, s pravdepodobnosťou 60:40 sme ju dostali do vienka. To, že sme spevavý národ dokazuje aj zistenie, že až tri zo štyroch žien a takmer dve tretiny mužov vedia zaspievať nejakú ľudovú pieseň. Ženy sa považujú aj za „väčšie" tanečnice. Na Kráľovej holi, A od Prešova, Červené jabĺčko, to sú podľa prieskumu tri najznámejšie slovenské piesne. Najpopulárnejšími tancami sú polka, čardáš a valčík.
A čo z tradícií by sme si chceli zachovať? Najviac nás láka kurz domácej výroby a remesiel, príprava tradičných jedál a koláčov. Slováci by si chceli vyskúšať aj tradičné hospodárenie – pestovanie, zber rastlín a chov domácich zvierat. Obdiv k manuálnej zručnosti predošlých generácií dvíha popularitu aj takých remesiel ako je výšivkárstvo, hrnčiarstvo, košikárstvo či rezbárstvo.

Záujem Slovákov o folklór zvyšujú a pozitívny vzťah k nemu rozvíjajú aj krojové akcie, folklórne festivaly. Pravidelne sa ich zúčastňuje skoro polovica Slovákov. Ich neopakovateľná atmosféra viackrát pritiahla skoro polovicu našincov, aspoň jedenkrát ju zažila pätina Slovákov. Dve tretiny ľudí folklór viac-menej nevyhľadáva, ale vyjadrili sa, že si ho cenia. V povedomí ľudí najviac rezonuje festival vo Východnej, Detvianske slávnosti, podujatie v Terchovej a Medzinárodný folklórny festival v Myjave.

„Poštová banka je presvedčená o tom, že folklór je dar budúcim generáciám a túto myšlienku podporíme aj folklórnym letom. Odštartovali sme ho uplynulý víkend na Medzinárodnom folklórnom festivale Myjava. Poštová banka je partnerom aj Horehronských dní spevu a tanca v Heľpe, ktorý sa koná v dňoch 23. júna - 25. júna. Tento víkend, 24. júna sa môžete zabaviť aj pri folklórnom pódiu Poštovej banky na multižánrovom festivale Urban ART v uliciach Bratislavy," pozýva L. Žáčková. Od 29. júna do 2. júla sa stretneme na Folklórnom festivale Východná. Poštová banka vás pozýva aj na Folklórne slávnosti pod Poľanou Detva. 52. ročník tohto podujatia si rezervoval termín 7. – 9. júla 2017. Po 30. rokoch sa práve vďaka Poštovej banke vracia Lúčnica do Tatier. „Od 31. júla do 4. augusta zažijeme s Lúčničiarmi výstup na Kriváň, spievanie ako Štrbského plesa a napokon veľký galaprogram pod skokanskými mostíkmi," dodáva L. Žáčková. Folklórne leto s Poštovou bankou pokračuje na Jánošíkových dňoch v Terchovej, ktoré sa uskutočnia v dňoch 3.8. – 6.8. Zavŕšime ho na podujatí Miss folklór 15. septembra na Donovaloch.