Foto Mamaš
Nemecko v ére od Bismarcka po Hitlera rovná sa militarizmus, vojna, holokaust a rozdelenie. Nijaká iná krajina za taký krátky čas nenapáchala toľko škôd.
Ako sa dokázali Nemci vyrovnať so svojou minulosťou?
Pravdou však je, že nijaká iná krajina za tých krátkych 30 rokov zjednotenia nedosiahla toľko pozitívneho. „Mnohí ľudia majú veľký problém s prijatím konceptu Nemecka ako morálneho a politického vzoru. Moja téza tú časť Britov, ktorí sú naďalej posadnutí Churchillom a duchom blitzkriegu (a nie je ich vôbec málo!), vyrušuje. Predstavuje však ťažkú dilemu aj pre samotných Nemcov, keďže ich núti prevziať svoj diel zodpovednosti,“ píše John Kampfner v knihe Prečo to Nemci robia lepšie.
A naozaj to robia lepšie? Ak áno, prečo?
Nemecko vzniklo len pred 150 rokmi z rozdrobených mestských štátov a štátikov. Žiadna iná európska krajina však nemala takú búrlivú históriu a zároveň nedosiahla takú prosperitu v tak krátkom čase. Dnes, keď sa väčšina sveta približuje k autoritárstvu a demokracia je podkopávaná zo všetkých strán, Nemecko predstavuje maják slušnosti a stability.
Britský autor John Kampfner sa v tematických kapitolách o vyrovnávaní sa s minulosťou, znovuzjednotení, multikulturalizme, nemeckom ekonomickom modeli či postcovidovej dobe pýta, prečo sa Nemecko napriek svojim chybám stalo vzorom hodným nasledovania. Je sčasti memoárom (autor pôsobil v Nemecku ako novinár), historickým exkurzom do moderných dejín krajiny aj cestopisom, a je bohatým a zábavným portrétom fascinujúcej krajiny v srdci Európy.
Prečo to Nemci robia lepšie je podnetné a zaujímavé čítanie nielen pre tých, čo vedia nemecky, milujú Nemecko, žili tam...ale aj pre všetkých, ktorý chcú pochopiť fenomén tejto krajiny. Kampfner sa díva na Nemecko očami človeka – ospevuje, chváli, ale aj haní, poukazuje na chyby, nedostatky a prešľapy. Je to príbeh o charaktere a náture národa. O ich bolestiach, problémoch, ale aj sebavedomí a vodcovstve.
„Keď začne ísť do tuhého, moderné Nemecko sa neuchyľuje k lacnej rétorike. Na rozdiel od Ruska a Francúzska s ich vojenskými symbolmi, od Spojených štátov s ich príbehom otcov-zakladateľov či Spojeného kráľovstva s jeho učebnými osnovami zdôrazňujúcimi britskú neporaziteľnosť (v zmysle vlastenectvom predchnutej skladby “Rule, Britannia!”) a posadnutosťou vojnami, Nemecko toho nemá veľa iného, o čo by sa mohlo oprieť. Preto mu tak vášnivo záleží na procese, na tom, aby zaručilo čo najlepší výsledok, nechce veci unáhliť, aby v konečnom dôsledku neprehralo. Nemecko vo svojich dejinách nachádza veľmi málo pozitívnych referenčných bodov. Aj preto sa nechce ohliadať za seba. Aj preto každé ohrozenie demokracie vníma ako existenciálnu hrozbu. A aj preto rovnako ako mnohí iní, ktorí majú s touto krajinou zložitý vzťah, aj ja bezozvyšku obdivujem serióznosť, s akou si v roku 1945 vytýčilo cieľ a napĺňa ho. Najdôležitejším prvkom je pritom sila pamäte,“ píše vo svojej knihe John Kampfner.
