Zomrela novinárka a jedna z prvých signatáriek Charty 77

Vo veku 87 rokov vzomrela v pondelok v Prahe signatárka Charty 77 Libuše Šilhánová. ČTK o tom informovala jej dcéra Kateřina Šilhánová. Novinárka a sociologička, ktorá bola desiatky rokov aktívna na poli obrany ľudských práv, patrila medzi zakladateľov Československého helsinského výboru, niekoľko rokov potom stála v jeho čele. V roku 2001 ju prezident Václav Havel vyznamenal medailou Za zásluhy.

Šilhánová spolu s manželom Věňkom Šilhánom, ktorý bol jednou z dôležitých postáv Pražskej jari 1968, patrila medzi prvých signatárov Charty. "Libuši Šilhánovú som poznala ako z Charty 77, tak z práce Československého a Slovenského helsinského výboru. Statočne sa podieľala na obrane ľudských práv v čase, keď to bolo spojené s mnohými ťažkosťami," povedala ČTK verejná ochrankyňa práv Anna Šabatová.

Šabatová dodala, že v rovnakom úsilí pokračovala Šilhánová aj po roku 1989. "Jej zásluhou prežil Helsinský výbor aj v časoch, keď si mnohí mysleli, že ľudské práva už v nových pomeroch nepotrebujú ochranu. Jej skromná a neúnavná práca urobila z výboru rešpektovanú a funkčnú organizáciu aj v demokratických pomeroch, "uviedla Šabatová.

Šilhánová sa narodila 10. apríla 1929. V roku 1957 absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej (UK), po škole pracovala ako učiteľka a neskôr sa stala redaktorkou nakladateľstva Svoboda. V roku 1964 prešla na Vysokú školu ekonomickú, kde riadila laboratórium sociologických výskumov. V druhej polovici 60. rokov pôsobila v Ústave sociálnych a politických vied UK.

V roku 1957 vstúpila do KSČ, kde sa zaradila do tzv. Reformného krídla strany. V roku 1970 bola v reakcii na otvorený protest proti okupácii Československa vylúčená. Koncom 60. rokov ešte krátko pôsobila na ministerstve mládeže a telesnej výchovy, po jeho likvidácii pracovala ako domáca robotníčka. Od roku 1973 sa ako externý pracovníčka podieľala na psychologických výskumoch detí. Od roku 1988 sa zapájala do činnosti Helsinského výboru.