Známa novinárka napísala knihu Smrť si neškrtne, kde otvorene píše o tom, ako jej zmenila život rakovina.
„Možno sa z tejto pliagy nakoniec dostanem, a keď sa zase budem úboho sťažovať, ako mi je na nevydržanie, prečítam si, ako som sa cítila, keď bolo naozaj zle.
Lebo teraz je fakt zle. Úplne najhoršie. Pred pár dňami mi po niekoľkých týždňoch chodenia po lekároch a otázok, či je normálne, aby som sa cítila tak zle a nikto nevedel prečo, diagnostikovali leukémiu. Vraj mám byť rada, že jednu z tých menej zákerných foriem a ešte aj v prvom štádiu, keď sa s tým dá urobiť veľa.
To, že ju mám, mi potvrdili po telefóne. Naliehala som na nich. Inak to hovoria len osobne. Lekárke som vysvetlila, že nemám odvahu ani silu prísť si to vypočuť. Neviem, prečo urobila výnimku a súhlasila. Asi vycítila, že to z očí do očí neznesiem."
To je úryvok z prvej knihy známej novinárky Jany Shemesh, ktorá o niekoľko dní vyjde vo vydavateľstve Ikar.
Autorka už desať rokov publikuje články o Blízkom východe, hlavne v denníku SME. Na jednej zo služobných ciest do Izraela pred siedmimi rokmi spoznala svojho budúceho manžela. V roku 2006 sa do Izraela presťahovala a prispieva odtiaľ do viacerých slovenských médií. Dva roky bojuje s rakovinou, o ktorej otvorene píše aj na svojom blogu.
„Oslovil ma Ikar práve na základe blogov. Písala som si poznámky, viac menej denníkovou formou od začiatku choroby. Z toho to vzniklo," povedala pre Omédiách.com Shemesh. Hlavnou postavou nie je Jana, ale Klára. „Nie je to autobiografia v klasickom zmysle slova, ale všetky postavy a situácie v knihe majú reálny základ," povedala Shemesh.
Janu Shemesh ocenili za jej prácu Novinárskou cenou Nadácie otvorenej spoločnosti. V roku 2008 zvíťazila so sériou stĺpčekov uverejňovaných v SME v kategórii Najlepší krátky publicistický príspevok, v roku 2005 dostala čestné uznanie za reportáž z Gazy.
Kniha vyjde približne v polovici novembra, v ponuke ju už majú niektoré internetové kníhkupectvá, napríklad gorila.sk.
