Reprofoto CNN
V Spojených štátoch sa pri protestoch proti rasovej nerovnosti stali terčom tvrdých policajných zákrokov aj mnohí novinári. Niekoľko krajín vrátane Austrálie, Nemecka či Turecka kvôli týmto incidentom vyzvalo americké úrady, aby rešpektovali slobodu tlače a aby žurnalistov chránili.
Washington sa tak podľa denníka The New York Times (NYT) dostáva do úplne novej a nelichotivej pozície, pretože v minulosti to boli USA, kto cudzím krajinám vytýkal policajnú brutalitu voči médiám.
Slobodu tlače zaručuje prvý dodatok americkej ústavy. Terajšie útoky ale podľa NYT zapadajú do vzorca silnejúceho násilia, ktorému čelia médiá v USA. Hovorkyňa mimovládnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc Pauline Adèsová-Mévelová tvrdí, že frekvencia a intenzita týchto útokov v USA je šokujúca.
"Je to demokracia a je to tiež symbol," uviedla Adèsová-Mévelová o Spojených štátoch. Zároveň dodala, že USA už nie sú na čele ochrany slobody tlače.
Protesty v USA vypukli 26. mája, deň po smrti černocha George Floyda. Ten zomrel pri zatýkaní belošským policajtom, ktorý mu takmer deväť minút kľačal na krku. Americký Výbor na ochranu novinárov (CPJ) odvtedy zaznamenal vyše 250 prípadov porušenia slobody práce novinárov, ktorí sledujú demonštrácie.
Medzi incidentami sú prípady, keď policajt neďaleko Bieleho domu udrel kameramana do hrude ochranným štítom, alebo polícia v Minneapolise strieľala na televízny štáb gumové projektily či poriadková jednotka zadržala černošského spravodajcu priamo počas živého vysielania. Hlásené sú aj udalosti, kedy sa do problémov dostali zahraniční novinári.
Nemecký minister zahraničia Heiko Maas verejne vyhlásil, že sa chce s americkými predstaviteľmi porozprávať o tom, ako polícia v Minneapolise, ohnisku protestov, zaobchádzala so štábom nemeckej stanice Deutsche Welle (DW). Maas na tlačovej konferencii povedal, že krajina hlásiaca sa k vláde práva musí zabezpečiť maximálnu ochranu slobody tlače. "Akékoľvek použitie násilia v tejto súvislosti musí byť nielen kritizované, ale tiež dôsledne vyšetrené," povedal.
Reportér DW Stefan Simons najskôr čelil vyhrážkam, že bude zadržaný, neskôr bola počas vysielania počuť aj streľba. Simons, ktorý na sebe mal vestu s nápisom tlač a ktorý policajtom opakovane hovoril, že je novinár a že je v priamom prenose, uviedol, že bezpečnostný zbor proti štábu vypálil gumové projektily.
Projektilom v Minneapolise bol zasiahnutý tiež reportér tureckej verejnoprávnej stanice TRT. Prípad Ankara využila ku kritike prístupu Spojených štátov k novinárom. Predtým to bolo naopak Turecko, komu Washington vyčítal nedodržiavanie slobody tlače.
Neďaleko Bieleho domu sa do konfrontácie s políciou dostali dvaja členovia štábu austrálskej televízie 7News. Kameramana policajt udrel štítom a moderátorka dostala ranu obuškom do chrbta. Austrálsky premiér Scott Morrison kvôli tomu požiadal austrálskeho veľvyslanca, aby prípad objasnil. Americká polícia potom oznámila, že dvoch členov bezpečnostných zborov zapojených do incidentu preradila na kancelársku prácu.
"Spojené štáty boli dlho považované za vzor," povedala Adèsová-Mévelová o slobode tlače. Zmeny podľa nej nastali po nástupe prezidenta Donalda Trumpa. Šéf Bieleho domu novinárov dlhodobo kritizuje a označuje ich za tvorcov lživých správ a nepriateľov ľudu, čo podľa Adèsovej-Mévelovej viedlo k vzniku klímy, ktorá úradom v postupe proti tlači poskytuje imunitu.
"V minulosti sme opakovane varovali, že Trumpova rétorika a výpady proti médiám sú pre budúcnosť veľmi nebezpečné," uviedla Adèsová-Mévelová. "A teraz sme svedkami, ako táto rétorika má veľmi vážne následky," dodala.
