Ceny Nadácie Jána Langoša sú rozdané

11.12.2016 22:09 | Tlačové správy | Nadácia Jána Langoša

Cenu Nadácie Jána Langoša prevzali túto sobotu 10. decembra 2016 v Bratislave český filozof, prekladateľ, vysokoškolský pedagóg a publicista Jan Sokol, signatár Charty 77. Laureátmi národnej Ceny Jána Langoša in memoriam sú Alfréd Israel Wetzler a Rudolf Vrba, ktorých silný príbeh s odvahou a poslaním fascinuje aj roky po ich úteku z koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka.

Nadácia udeľuje ocenenia osobnostiam zo Slovenska a zahraničia, ktoré významnou mierou prispeli k odhaľovaniu pravdy, boju za slobodu a ľudské práva a posilňovaniu občianskej odvahy.
Súčasťou slávnostného večera, ktorý sa pre mimoriadny záujem presunul z priestorov divadla Malej scény STU do Auly Univerzity Komenského, bol aj krst knihy Ján Langoš. Strážca pamäti. Autorom je Alexander Balogh, redaktor oddelenia kultúry Denníka N, titul vydáva Artforum v spolupráci s nadáciou. Krstným otcom bol hudobník Marián Varga a Vladimír Merta.

„Prof. PhDr. Jan Sokol, PhD., CSc. je český filozof, prekladateľ filozofických textov, vysokoškolský pedagóg a publicista. Po roku 1990 sa angažoval aj v politike. Svojou tvorbou a životnými postojmi prispieva k rozvoju demokracie, slobody slova a aktívne podporuje vzdelanosť širokej verejnosti. Podobne ako Ján Langoš, aj on sa snaží používať slová a pojmy presne a vysvetľovať veci tak, aby ich pochopili aj laici. Hovorí, že demokracia je o riešení konfliktov pomocou slova. O tom, že slovo má v spojení s osobnou statočnosťou silnú moc, o potrebe hovoriť aj o nepríjemných veciach, snažiť sa neklamať a podporiť aj nepopulárne veci. Je signatárom Charty 77, v roku 2007 ako jeden z prvých podpísal prehlásenie Ligy proti antisemitizmu a je známy tiež svojou kritikou vysídlenia Nemcov z Československa, čo nie je, hlavne v Čechách, populárny postoj," povedala o ňom Nina Kurz, dcéra Jána Langoša.

„Alfréd Israel Wetzler a Rudolf Vrba - laureáti národnej Ceny Jána Langoša za rok 2016 - preukázali neuveriteľnú osobnú odvahu, keď sa im podaril útek z koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka, pričom ich cieľom nebolo len zachrániť vlastné životy, ale predovšetkým podať svetu správu o zverstvách páchaných na miliónoch nevinných ľudí. Pokúsili sa tak zastaviť zlo s nasadením vlastného života. Bezprostredne po úteku informovali židovských predstaviteľov v Žiline o tom, čo zažili v Osvienčime a spísali 32 stránkový dokument, ktorý je dnes známy ako správa Vrbu a Wetzlera. Obidvaja mali totiž možnosť vďaka svojej práci sledovať dianie a vnútornú organizáciu tábora. Zaznamenávali si do pamäti počty prichádzajúcich židov, počty zabitých židov v plynových komorách, množstvo odcudzeného zlata atď. Boli schopní detailne popísať, ako boli židia zneužívaní na otrockú prácu pre priemyselné spoločnosti a nakresliť vnútorný plán koncentračného tábora Osvienčim I a II. Ich správa bola preložená do niekoľkých jazykov a poslaná do rôznych protihitlerovských štátov. Podstatné časti správy odvysielala BBC a zverejnili New York Times. Neskôr sa Wetzler a Vrba aktívne zapojili do Slovenského národného povstania. Po skončení druhej svetovej vojny sa ich cesty rozdelili.

Správa Vrbu a Wetzlera patrí medzi základné dokumenty dejín druhej svetovej vojny. Táto správa je vďaka svojej konkrétnosti, naliehavosti a autentickosti významným svedectvom o masovom vyvražďovaní židov v nacistických koncentračných táboroch, ktoré nám nedovolí na holokaust zabudnúť," povedal Filip Vagač, správca Nadácie Jána Langoša.

Cenu za Rudolfa Vrbu prevezme jeho prvá manželka Gerta, slávnostného odovzdávania sa zúčastní aj jeho druhá manželka Robin. Cenu za Alfréda Israela Wetzlera prevezme riaditeľ múzea SNP Stanislav Mičev, nakoľko múzeum spravuje slovenskú expozíciu v tábore smrti v Osvienčime, kde bude cena umiestnená.

V lete uplynulo desať rokov od smrti Jána Langoša. Nadácia, ktorá nesie jeho meno, oceňuje ľudí, ktorí zanechali svojim životom hlbokú stopu v spoločenstve, v ktorom žili. Okrem iných ju v ostatných rokoch prevzali: knieža Karel Schwarzenberg, Árpád Göncz, Jeho Svätosť XIV. Dalajláma Tenzin Gyatso, Fedor Gál, Václav Havel, Ivan Kadlečík i Anton Srholec.

V týchto dňoch vychádza kniha Alexandra Balogha Ján Langoš. Strážca pamäti. V anotácii takmer dvesto stranovej knihy sa píše: „Knihu, ktorá prináša civilný portrét Jána Langoša prostredníctvom rozprávania jeho rodiny, priateľov a známych, tvoria dva druhy navzájom sa prelínajúcich textov – autorov rozhovor s Langošovou manželkou Gabrielou a prerozprávané stretnutia s približne dvadsiatkou podstatných ľudí Langošovho života. Predslov napísal Martin M. Šimečka, záver knihy, ktorá ponúka veľké množstvo fotografií, tvoria dva monologické texty dcér Jána Langoša. Hoci autor i respondenti, samozrejme, neobchádzajú kľúčové udalosti života tohto disidenta a politika, kniha nie je investigatívnym dielom a nekladie si za cieľ byť historiografickou ani politologickou publikáciou."

Súčasťou večera bude aj premiéra inscenácie hry Ľuby Lesnej Supy verzus klarinet, ktorá je zároveň aj autorkou textu. Dráma je priamou inšpiráciou skutočnej udalosti. „Ide o príbeh Hartmuta Tautza, mladého klarinetistu z východonemeckého Magdeburgu, ktorý sa v roku 1986 rozhodol emigrovať na Západ cez slovenskú Petržalku. Neuvedomil si, že aj v bývalom Československu bola hranica rovnako nepriedušne chránená, ako vo vtedajšom NDR. Nožnicami na železo prestrihol oplotenú zátarasu, to ale vyvolalo signál, vďaka ktorému sa otvoril koterec a vybehli psy – supy špeciálne vycvičené na to, aby zadržali "narušiteľov hraníc"," povedala k hre Lesná a ďalej dodala, že Hartmut Tautz musel zomrieť len preto, že túžil po slobode. V inscenácii, ktorá vstúpi do repertoáru divadla Malá scéna STU, účinkujú: Judita Hansman, Rasťo Piško, Anna Nováková.

Krátke životopisy laureátov:

Prof. PhDr. Jan Sokol, PhD., CSc. sa narodil 18. apríla 1936 v Prahe. Vyučil se zlatníkom, pracoval ako mechanik a programátor a diaľkovo vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. V rokoch 1964 – 1990 pracoval ako programátor, neskôr
i vedúci výskumný pracovník vo Výskumnom ústave matematických strojov; vydal niekoľko kníh a veľa článkov o počítačoch. Zaoberal sa rôznymi odvetviami techniky ale aj botanikou. Po revolúcii prednášal filozofiu, antropologiu a religionistiku na Karlovej univerzite a etiku a ľudské práva na Harvardovej univerzite v USA. Po roku 1990 sa angažoval v Občianskom fóre. V rokoch 1990 – 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia, neskôr bol ministrom školstva v Tošovského vláde. V roku 2003 kandidoval na prezidenta, kedy ho v poslednom kole o jeden hlas porazil Václav Klaus. V rokoch 2000 – 2007 bol prvým dekanom Fakulty humanitných štúdií UK. Na nej pôsobí dodnes. Jan Sokol je jedným z výrazných súčasných českých kresťanských intelektuálov. Zaoberá sa hlavne antropologickými a spoločenskými podmienkami demokracie; európskymi dejinami a dejinami náboženstva. Je autorom desiatok odborných kníh a štúdií, ktoré boli preložené do mnohých jazykov.

Alfréd Israel Wetzler sa narodil 10. mája 1918 v Trnave. V rokoch 1936 - 1940 pracoval ako robotník, v rokoch 1942 – 1944 bol uväznený v koncentračnom tábore Osvienčime. Zaregistrovaný bol pod číslom 29 162. Čoskoro po príchode bol presunutý do Brezinky, tábora smrti, odkiaľ sa mu podarilo 7. apríla 1944 spolu s Rudolfom Vrbom utiecť a o hrôzach Osvienčimu informovať židovských predstaviteľov v Žiline.
V rokoch 1945 - 1950 pracoval ako redaktor, v rokoch 1950 - 1955 bol robotníkom v Bratislave, v rokoch 1955 – 1970 pracoval v rezorte obchodu. Od roku 1970 bol na invalidnom dôchodku, no vypomáhal v knižnici v bratislavskom Ružinove. Zomrel 8. februára 1988 v Bratislave, kde je aj pochovaný.
O hrôzach, ktoré prežil vydal aj ďalšie svedectvá. V roku 1945 vydal brožúru Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí. Napísal ju faktograficky ako dokument a neskôr v roku 1964 napísal román Čo Dante nevidel, v ktorom popisuje drámu človeka v „pekle". Vydal ho pod pseudonymom Jozef Lánik.

Rudolf Vrba, rodným menom Walter Rosenberg, sa narodil 11. septembra 1924 v Topoľčanoch. Kvôli jeho židovskému pôvodu bol vylúčený z gymnázia. Neskôr sa pokúsil utiecť do Anglicka. V roku 1942 poslaný do koncentračného tábora Majdanek a potom do Osvienčimy. V roku 1943 sa stretol v Brezinke – tábore smrti – s Alfredom Wetzlerom, s ktorým spoločne naplánovali a 7. apríla uskutočnili útek. Hneď po úteku informovali židovských predstaviteľov v Žiline o masovom vyvražďovaní židov v Osvienčime a spísali o tom 32 stránkovú správu.
Po vojne Vrba vyštudoval vysokú školu a v roku 1958 emigroval do Kanady, kde sa stal uznávaným profesorom farmakológie a terapeutiky na University of British Columbia so zameraním na neurológiu. Vypracoval viac ako 50 prác o chemických procesoch v mozgu, cukrovke a rakovine.
Svoje zážitky z Osvienčimu a úteku popísal v pôsobivej knižke, ktorá vyšla v roku 2007 aj po česky Utekl jsem z Osvětimi. Zomrel 27. marca 2006 vo Vancouvri v Kanade.

Ing. Ján Langoš
bývalý minister vnútra ČSFR a riaditeľ Ústavu pamäti národa
* 2.08.1946 Banská Bystrica
+ 15.06.2006 Drienovec
Ján Langoš bol silnou osobnosťou, ktorú totalitný režim nedokázal zlomiť, pretože sa vždy opieral o základné ľudské a kresťanské hodnoty. Svoj život zasvätil vzdoru voči komunizmu ako prejavu zla a neslobody. Vždy vytrvalo a dôsledne hájil základné ľudské práva platné pred i po roku 1989 na Slovensku, vo východnej Európe aj na celom svete. Jeho životný príbeh je potvrdením skutočnosti, že pred totalitným režimom treba i dnes brániť koncept pravdy, univerzálne ľudské hodnoty a národnú pamäť. Pri prehlbovaní a rozširovaní demokratického priestoru v Európe i vo svete boli podľa neho kľúčové dva princípy: pamäť a solidarita.

Nadácia Jána Langoša vznikla v auguste roku 2007 po tragickej smrti Jána Langoša. Bola založená z iniciatívy priateľov Jána Langoša, manželkou Gabrielou a jeho dcérami. Jej cieľom je pokračovať v jeho neúnavnom boji za pravdu, slobodu a demokraciu. Za svoj cieľ si položila podporovať iniciatívy občanov, ktoré vykazujú občiansku odvahu v boji za demokratické hodnoty a pri odhaľovaní pravdy o totalitných režimoch. Nadácia Jána Langoša tak chce pokračovať v jeho nedokončenej práci.
Cena Jána Langoša sa udeľuje od roku 2007. Prvým laureátom Ceny bol knieža Karel Schwarzenberg.

pošli na vybrali.sme.sk


Najčítanejšie