Foto: DNA
Film Duchoň slovenského režiséra Petera Bebjaka, ktorý tvorcovia predstavili na festivale v Karlových Varoch, dojal a roztlieskal publikum vo Veľkej sále Thermalu. Snímok prinášajúci portrét Karola Duchoňa, ktorého krátku kariéru poznamenal boj s alkoholom, prítomní odmenili veľkými ováciami. Skandovaný potlesk znel dlho do rytmu záverečnej piesne. Speváka stvárnil Vladislav Plevčík. Karla Gotta si zahral Vojta Kotek.
"Pre tvorcov je to vždy také zadosťučinenie, pretože málokedy má tvorca filmu možnosť byť konfrontovaný priamo s divákmi v tom istom sále. A keď vidí takú odozvu, musí byť len rád," povedal Bebjak.
Film, zaradený do festivalovej sekcie Zvláštne uvedenie, bude mať onedlho premiéru.
"Pri tomto filme som sa naučil, aké sú dôležité rozhodnutia. Tak vám držím palce pri vašich voľbách na jeseň," povedal pred projekciou režisér Bebjak.
Film sa pripravoval niekoľko rokov. Scenáristi Jiří Havelka a Róbert Mankovecký spolupracovali s Duchoňovou rodinou, rovnako ako s jeho najbližšími spolupracovníkmi. Vďaka tomu vznikol portrét, ktorý reálne zachytáva jeho život aj verejnosti menej známe stránky.
"Myslím, že Duchoň sa stal istým prototypom slovenského myslenia v zmysle: chcem žiť, chcem si žiť dobre a s tým, čo by tento môj plán mohlo ohroziť, mi dajte prosím pokoj," uviedol v rozhovore pre časopis Reflex Bebjak.
Duchoň zomrel 5. novembra 1985 vo veku iba 35 rokov. "Veľmi nám záleží na tom, aby obraz Karola Duchoňa, ktorý divákom ukážeme, bol pravdivý. Karol Duchoň nepotrebuje ani hyperbolu, ani škandalizovanie. Jeho život je plný tak silných emócií a tak magnetizujúcej hudby, že dokáže pritiahnuť ako staršiu generáciu, tak aj mladých divákov," uviedol producent Rasťo Šesták.
Duchoň v roku 1968 s Robom Kazíkom založil v Zlatých Moravciach bigbeatovú skupinu The Ice Boys. O rok neskôr začal spievať s Evou Mázikovou v skupine Braňa Hronca. V televízii vystúpil v Malej televíznej hitparáde s prevzatou piesňou Sugar Sugar pod názvom Uber pary. Naspieval duety s Marcelou Laiferovou, Dušanom Grúňom alebo Janou Kocianovou a inými. V roku 1973 spolu s Evou Kostolányiovou vyhral Striebornú Bratislavskú lýru s piesňou Chvála humoru. O rok neskôr založil svoju kapelu s názvom Prognóza.
V roku 1974 mu slovenský Opus vydal jeho prvý profilový album. S folklórne strihanou piesňou Čardáš dvoch sŕdc sa dostal až do finále festivalu Yamaha v Tokiu. Západonemecká gramofónová spoločnosť RCA Victor mu počas nasledujúcich rokov vydala v nemčine niekoľko singlov a album Karol. Jeho repertoár bol natoľko žánrovo rozmanitý, že mohol spievať s veľkým big bandom aj malou partiou. Keď v roku 2007 televízni diváci počas finále hudobno-zábavnej šou Slovenskej televízie hlasovali o Hite storočia, na druhom mieste skončila pieseň V slovenských dolinách, ktorú naspieval v 70. rokoch. Viac hlasov dostala len skladba Vyznania speváčky Mariky Gombitovej.
