Katalánsku krízu sprevádzala dezinformačná vojna

Katalánsku krízu sprevádzala dezinformačná vojna Ilustr.reprofoto Catalans for Yes

 Informácie o žene, ktorej zlomil prsty policajt, snažiaci sa zabrániť hlasovaniu, alebo o mŕtvom policajtovi počas služby v Katalánsku, o premiérovi katalánskej regionálnej vlády Carles Puigdemontovi spievajúcom: "Nech žije Španielsko", o Puigdemontovom telefonáte s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom majú jedno spoločné.

 

 

Hoci boli tieto správy mnohokrát zdieľané na twitteri, facebooku alebo WhatsApp, nikdy sa v skutočnosti nestali.

Krízu okolo katalánskeho referenda o nezávislosti sprevádzala dezinformačnej vojna, napísala dnes agentúra AFP.

Žena sa "zlomenými prstami" priznala v katalánskej televízii TV3, že lekári jej nakoniec diagnostikovali len zápal. "Nikdy sme v Španielsku niečo také nezažili, až teraz," povedala k šíreniu dezinformácií agentúre AFP novinárka Clara Jiménezová. Naplno to vypuklo v deň referenda z 1. októbra. Obrázky a svedectvo zranených, pravdivých alebo falošných, obleteli svet.

Podľa analýzy súkromnej televíznej stanice La Sexta bolo veľa fotiek zranených urobených pri iných demonštráciách v minulosti, okrem iného počas baníckej štrajku v Astúrii v roku 2015. "Ľudia vidia to, čo chcú vidieť, a veria tomu. Nepochybujú o tom," povedala Jiménezová, podľa ktorej sú srdcervúce scény živnou pôdou pre dezinformácie.

Sporné sú aj informácie o množstve zranených. Katalánska vláda hovorila o takmer 900 ľuďoch, ktorí sa kvôli policajnému násiliu museli podrobiť "lekárskej starostlivosti". Údaj sa zmenil na 900 zranených podľa separatistov. Španielska ústredná vláda dva dni po incidentoch hovorila o dvoch stále hospitalizovaných osobách.

Agentúra AFP sa v deň udalostí pokúšala skontrolovať stav zranených: v ľahkom, vážnom či kritickom stave. Regionálne zdravotnícke služby potvrdili iba 92 zranených, z toho dvaja vo vážnom stave, bez ďalších podrobnosti.

Samotná udalosť vyzerala úplne inak pre divákov v Madride a Barcelone. "Španielska a katalánska televízia vzbudzujú dojem, že sú v dvoch rôznych svetoch," povedal Carlos Arcila, profesor audiovizuálnej komunikácie na univerzite v Salamanke.

V deň referenda televízie TV3, finančne závislá na katalánskej vláde, počas večerného zvláštneho vysielania zverejnila vyhlásenie španielskej vlády, ktorá chválila "profesionalitu" španielskej polície a doprevádzala ho zábermi brutálnych zásahov proti bezbranným civilistom. Španielská televízia TVE naopak so zábermi policajného násilia otáľala najmenej pol dňa, čo označili katalánski novinári k obvineniu televízie z cenzúry.