Pred štyrmi rokmi sa na Slovensku podarilo zastaviť úžeru – okrádanie občanov pôžičkovými firmami – nebankovými spoločnosťami, ktorým ľudia platili často aj vyše stopercentné úroky.
Nebankové spoločnosti musia mať od roku 2015 licenciu Národnej banky Slovenska a výška ich úroku je obmedzená na dvojnásobok priemernej odplaty v bankách. „Napriek tomu sa na Slovensku opäť objavili špekulanti, ktorí našli medzeru v zákone. Dôverčivým ľuďom, ktorí si potrebujú požičať odporučia vybaviť si živnosť. Takýmito praktikami trpia živnostníci, ale aj obyčajní ľudia, ktorí sa nimi stanú iba kvôli pôžičke,“ upozornil tieňový minister financií a hospodárstva Eduard Heger.
„Ak im spoločnosť požičia, môže si naúčtovať prakticky neobmedzený úrok, a zákon sa na to pozerá ako na úver firmy firme. Živnostník však nie je klasická firma, pretože ručí celým svojím majetkom. V prípade vymáhania dlhu môže prísť dom, v ktorom býva jeho rodina,“ vysvetlil Heger a pokračoval: „Pritom si často požičal niekoľko sto eur na napríklad novú pračku, mobil alebo televízor. Pôžičkové spoločnosti ho presvedčia, aby si požičal „na IČO“, lebo to bude jednoduchšie a výhodnejšie, nemusí dokladovať ani príjmy. Zamlčia však, že potom stráca ochranu, ktorú zákon poskytuje spotrebiteľom.“
Expert hnutia OĽANO na ekonomiku a podnikanie Peter Kremský upozornil, že takéto firmy nemajú licenciu NBS a nepodliehajú prakticky žiadnej kontrole finančných orgánov. „Jedna z nich napríklad ponúka pôžičku 2000 eur so splatnosťou 18 mesiacov a mesačnou splátkou 183 eur mesačne. Celkovo teda živnostník vrátane poplatkov zaplatí 3350 eur. V banke by občan rovnakú pôžičku preplatil len o 265 eur. Za rok a pol tak živnostník príde o vyše tisíc eur,“ uviedol Kremský.
Podľa E. Hegera je potrebné takému okrádaniu živnostníkov zabrániť. Podnikatelia, ktorí sú fyzickými osobami (živnostníci, slobodné, povolania, iné SZČO) by mali mať podľa neho podobnú ochranu, ako bežní občania. „Vyzývame preto budúceho ministra financií o dôsledné riešenie tejto problematiky, o zavedenie regulácie úverov podľa Obchodného zákonníka, ak je ich prijímateľom SZČO. Výška úveru by sa mala obmedziť na maximálne dvojnásobok priemernej odplaty v bankách za predchádzajúci rok rovnako ako v prípade spotrebiteľov. Aktuálne je to okolo 20% a pri pôžičkách do 100 eur 30% ročne,“ povedal Heger a zároveň vyzval aj živnostníkov, aby sa dôkladne informovali o podmienkach a prepočítali si celkové predraženie úveru, kým podpíšu zmluvu.
Predsedníčka poslaneckého klubu OĽANO Veronika Remišová uviedla, že opatrenia, ktoré predstavil Eduard Heger, riešením akútnej situácie. „My sa však potrebujeme venovať hlavne prevencii, ktorá sa dá dosiahnuť len vzdelávaním,“ uviedla Remišová a pokračovala: „Dlhodobo máme na Slovensku problém s finančnou gramotnosťou. Na Slovensku máme viac ako 3 milióny exekúcii, časť z nich je spôsobená práve zlými rozhodnutiami, pretože ľudia majú problém orientovať sa v komplikovaných pravidlách finančných inštitúcií a neuvážene sa zadlžujú.“
Remišová pripomenula, že finančná gramotnosť je na veľmi zlej úrovni a poukázala na testovanie žiakov základných a stredných škôl na Finančnú gramotnosť, ktoré organizovala Štátna školská inšpekcia. „Výsledky boli znepokojujúce. Až 50% žiakov na základných školách nedosiahlo také kompetencie, ktoré by preukazovali osvojenie si minimálnych požiadaviek na funkčnú finančnú gramotnosť. Na stredných školách to bolo ešte horšie, priemerná úspešnosť žiakov bola len 47%,“ upozornila.
Zistenia testovania podľa Remišovej korešpondujú s problémami, na ktoré poukázalo OĽANO. „V poradí druhú najnižšiu úspešnosť dosiahli žiaci stredných škôl v téme Úver a dlh, kde sa mali naučiť práve požičiavanie za priaznivých podmienok a zvládanie dlhu. Napriek alarmujúcim výsledkom sa situácia nezlepšila, aj najnovšia správa školskej inšpekcie, ktorú sme nedávno prerokovávali na výbore pre vzdelávanie, konštatuje veľké a pretrvávajúce problémy vo vyučovaní finančnej gramotnosti,“ povedala Remišová.
Keďže finančná gramotnosť je v školstve považovaná za prierezovú tému, v praxi to znamená, že môže byť zaradená do ktoréhokoľvek predmetu. „Pre školu je to možnosť, nie povinnosť. Z toho dôvodu finančná gramotnosť často do vyučovania zaradená nie je,“ tvrdí Remišová.
„Chceli by sme preto osloviť ministerku školstva a navrhnúť, aby ministerstvo školstva prehodnotilo osnovy a začlenilo základy finančnej gramotnosti povinne do výučby. Nadmerné alebo nevýhodné zadlžovanie ničí životy ľudí na Slovensku a preto urobíme všetko preto, aby bolo aj z dlhodobého hľadiska takýchto prípadov čo najmenej,“ uzavrela Veronika Remišová.
