Reprofoto youtube Plus 7 dní
Aj vy (alebo vaši rodičia) ste mali v roku 1990 takých kamarátov, že vás zavolali domov, len tak si pokecať, na vínko, a vedľa skleneného popolníka a orieškov bol položený diktafón s mikrokazetami a červeným svetielkom? Vy ste sa rozprávali o všetkom a domáci vás nadšene počúval a nestíhal tie malé kazetky v diktafóne otáčať? Či ani neviete, ako sa také mikrokazety menia?
Ani u nás doma sme taký diktafón a mikrokazety nemali. Vtedy som netušila, ako niečo také vyzerá. Ale viem si predstaviť, že v rodinách agentov či spolupracovníkov ŠtB to mohla byť bežná výbava domácnosti. Mať taký prístroj a len tak si nahrávať rozhovory... aj s priateľmi...
Jozef Banáš mal v tom dlhoročnú prax. Podľa zachovaných spisov Ústavu pamäti národa (ÚPN), kde bol vedený ako agent kontrarozviedky LOTOS a rozviedky BUENO, mal na starosti práve sledovanie a donášanie na zahraničných novinárov, na ktorých písal stovky strán správ až do novembra 1989. „Robil všetko, aby ukázal, že je veľmi spoľahlivý podporovateľ a nástroj komunistického režimu. Nepomáhal nám, ale robil obštrukcie. Bol nám známy ako predĺžená ruka ŠtB," povedal v minulosti pre SME rakúsky novinár Paul Lendvai.
Predstavme si tú situáciu. Je rok 1990. Jozef Banáš, dlhoročný káder starého režimu, ktorý predtým pôsobil ako tlačový atašé na ambasáde vo východnom Berlíne, sa po revolúcii stáva zástupcom česko-slovenskej veľvyslankyne vo Viedni. Tou veľvyslankyňou je Magda Vášáryová. Banáš zavolá na víno jej manžela, ikonu protirežimovej satiry Milana Lasicu, ten dobre vedel, čo bol starý režim zač. Sadnú si k vínu a k diktafónu v priestoroch bývalej socialistickej ambasády. Debatujú hodiny, dni, rozoberajú všetko a Banáš „nestíha“ meniť mikrokazety. Bežné, alebo nie? Banáš sa nás snaží presvedčiť, že to je normálne.
Odporúčam podrobnosti: Hana Lasicová bráni svojho zosnulého otca pred Jozefom Banášom a Plus 7 dní (VIDEO)
A potom tomu istému človeku napíše v roku 1992 výhražný list, v ktorom mu oznámi, že ak ho neobháji pred kritikou jeho manželky, verejne ich znemožní. Na čo Lasica reaguje: „Mne sa vyhrážať nebudeš a nebudeš ma ani vydierať... To, že si bol eštebák, mi nevadí, ale nezaťahuj ma do toho.“ A od toho roku 1992 s ním humorista nechce nič mať a zjavne ním podľa rodiny pohŕda.
Čo urobí Banáš? Počká viac ako 30 rokov, kým Milan Lasica zomrie, a potom odrazu chystá knihu rozhovorov. Keď sa to dozvie rodina, a prostredníctvom advokáta sa pýta, čo sa deje, Banáš arogantne odpíše, že žiadnu knihu nevydáva.
Ale vydá ju. Nemá problém.
Nemá problém ani vydavateľstvo News and Media Holding (patriace Pente) vydať knihu s vyjadreniami, ktoré ani Lasica ani rodina neautorizovala. A k tomu ako čerešničku zverejnia servilný rozhovor aký bol medzi Banášom a Lasicom pohodový vzťah.
Celé je to také „uveriteľné“.
Presne také, ako tvrdenia Banáša, že s ŠtB nespolupracoval, nikdy nedonášal. Na diplomatickú misiu, na strategicky dôležité miesto akým bol vtedy Berlín, ho režim poslal asi preto, že mal pekné sako.
Milan Lasica zomrel v roku 2021. Banáš mal dosť času nahrávky (ak nejaké existujú) z rokov 1990-91 autorizovať a oficiálne sa dohodnúť na ich vydaní. Ale on si 30 rokov počkal. Do času, keď sa humorista už nemôže brániť. Tak, ako Banáš alias Lotos parazitoval na totalitnom režime a na historických osobnostiach pri svojich knihách, parazituje aj na mene Milan Lasica.
