Reprofoto FB H. Lasicová a Plus 7 dní
Dcéra zosnulého Milana Lasicu spisovateľka Hana Lasicová dnes na sociálnych sieťach pobúrene reaguje na najnovší počin Jozefa Banáša a časopisu Plus 7 dní, ktorí spoločne vydali neautorizované rozhovory Banáša s jej otcom.
„Chcem uviesť na pravú mieru, že my s touto publikáciou nemáme nič spoločné a môj otec nebol kamarát takého človeka, ako je Jozef Banáš,“ povedala spisovateľka a scenáristka Hana Lasicová, ktorá je jednou z dedičiek a nositeliek autorských práv po Milanovi Lasicovi. Rodina Lasicu sa pokúsi šírenie tejto knihy zastaviť. Rozhovory považujú za neautorizované a okolnosti ich vzniku aj interpretáciu priateľstva zo strany Jozefa Banáša ostro odmietajú.
„Chcem uviesť na pravú mieru, ako to medzi nimi bolo a aký človek v skutočnosti je Jozef Banáš. Celé sa to začalo v roku 1992 týmto listom od Jozefa Banáša Milanovi Lasicovi…“ povedala spisovateľka a scenáristka Lasicová a začala čítať korešpondenciu z roku 1992 medzi jej otcom a Banášom. Z obdobia, keď bol Jozef Banáš odvolaný z diplomatického postu vo Viedni, lebo sa ukázalo, že bol spolupracovník ŠtB s krycím menom Lotos: „Začína sa kampaň proti mojej osobe zo strany tvojej manželky (Magdy Vášáryovej)... Chápem, že keď človeka zaženú do kúta, tak hryzie. Ak chceš škandál, prosím, ja ho prežijem, ale vymaže to 30 rokov nášho kamarátstva... Ak ma neobhájiš, verejne vás znemožním!“
Následne Lasicová čítala z konceptu odpovede svojo otca: „Mne sa vyhrážať nebudeš a nebudeš ma ani vydierať. Nie si na to dostatočný formát. To, že si bol eštebák, mi nevadí, ale nezaťahuj ma do toho. Je to tvoj problém a nie môj. .. Ak by sme sa mali niekoho naozaj zľaknúť, tak teba určite nie. Nič to však nezmení na ľudskej hodnote tvojho postoja. Želám ti veľa úspechov v tvojom ďalšom boji, ale bezo mňa.“
„Chcem ťa upozorniť, že my strach nemáme. Pretože nemôžeme stratiť to, čo môžeš stratiť ty,“ napísal Lasica. „Nemuseli sme odhadzovať do diaľky stranícke legitimácie, ani sa hlásiť k novým pomerom, skrátka nikto nám nemôže zobrať našu osobnú slobodu,“ píše sa v liste, ktorý Hana Lasicová ukázala vo videu.
Dcéra Milana Lasicu dodala, že jej otec sa po tomto liste s Jozefom Banášom už nikdy viac v živote nestretol a neprehovoril s ním ani slovo. „Chcem preto poprosiť aj Adelu Vinczeovú, aby dohovorila svojmu otcovi, nech prestane parazitovať na mene môjho otca, ktorý sa už nemôže brániť.“ A skritizovala aj vydavateľstvo Plus 7 dní: "Smutné na tom je, že to vôbec niekto uverejnil. Ja si pamätám ten bulvárny týždenník, keď bol ešte seriózny investigatívny časopis. Tak pozrite sa, ako hlboko ste klesli. Stojí vám to za to? Publikovať právnicky blokované, neautorizované, kto vie ako získané veci. Nemáte na to žiadne právo používať meno Lasica! To je vysoko nad vami. Ale to vy nikdy nepochopíte.“
Kto je Jozef Banáš alias Lotos?
Banáš bol členom KSČ. V roku 1977 nastúpil na Federálne ministerstvo zahraničných vecí, za krátko sa stal riaditeľom tlačového odboru, ktorý mal na starosti preverovanie zahraničných novinárov. V rokoch 1984-88 bol tlačovým atašé na veľvyslanectve v NDR. Podľa Ústavu pamäti národa bol Banáš v rokoch 1974 – 1989 agentom a tajným spolupracovníkom ŠtB s krycím menom Lotos. Zo zachovaných spisov vyplýva, že informácie, ktoré tajnej polícii poskytol, mali rozsah vyše 900 strán. Podľa dokumentov donášal napríklad na rakúskych novinárov a za svoju činnosť preberal finančné odmeny.
Banáš spoluprácu roky popiera a tvrdí, že jeho podpis v zväzkoch ŠtB je falošný. V rozhovore pre Plus 7 dní v roku 2004 povedal, že nemal „efektívnu spoluprácu s ŠtB... Spolupráca spočívala v tom, že som im dával kópie zo záznamu z rozhovorov so zahraničnými diplomatmi a novinármi, ktoré som posielal do centrály na federálne ministerstvo zahraničných vecí v Prahe." Banáš sa dnes rád obhajuje aj tým, že sa nenašiel nikto, koho by udal. Práca pre ŠtB a komunistický režim však nebola len o udávaní.
„Robil všetko, aby ukázal, že je veľmi spoľahlivý podporovateľ a nástroj komunistického režimu. Nepomáhal nám, ale robil obštrukcie. Bol nám známy ako predĺžená ruka ŠtB," povedal v minulosti pre SME rakúsky novinár Paul Lendvai.
Banáš posledné roky chrli knihy o známych historických osobnostiach, pričom fakty a názory osobností "domodeluje". Napríklad knihu o Štefánkovi písal takto: „Všetko v tej knihe je pravda, niektoré scény som dal do literárnej formy – ako by to asi mohlo vyzerať – modeloval som situácie. Keď viete, aké hodnoty mal Štefánik, tak je to ľahké to vymodelovať,“ popisoval svoju tvorbu Banáš v Slovenskom rozhlase.
Fico Banáša vyznamenal
V septembri 2025 udelil premiér Robert Fico Jozefovi Banášovi Štátnu cenu Alexandra Dubčeka za prínos v literárnej tvorbe. Proti čomu protestoval aj Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý označil za neprijateľné a neúctivé voči obetiam režimu, aby človek s takouto minulosťou v spisoch ŠtB dostával štátnu cenu pomenovanú po symbolovi Pražskej jari.
Podľa úvodu Banášovej knihy sa s Milanom Lasicom zoznámili v 80. rokoch minulého storočia vo východnom Berlíne, kde Banáš vtedy pôsobil ako diplomat. Ich intenzívnejší kontakt vraj prebiehal na jar roku 1990 vo Viedni, kde Banáš pracoval na tamojšej československej ambasáde. Na viedenskej veľvyslaneckej pôde vtedy pôsobila Lasicova manželka Magda Vášáryová. Milan Lasica chodil svoju manželku do Viedne pravidelne navštevovať. Práve tam vraj mali podľa Banáša na terasách v rokoch 1990 a 1991 nahrať na kazety rozhovory.
„Mne z toho prekrútilo oči. Nech tie listy ukážu, nech dajú dôkazy... Tá kniha je v prvom rade oslavnou pre Milana Lasicu, je to hlboká poklona jeho intelektu. Žasnem, čo vtedy v tom deväťdesiatom roku hovoril a ako to presne sedí na dnešnú dobu. Nechápem, prečo rodina takto útočí bez toho, aby si tú knihu vôbec prečítala,“ cituje Banáša vydavateľstvo Plusky.
