Ilustr. foto: Ikar
Vydavateľstvo Ikar sa dnes ohradilo proti spôsobom Jozefa Banáša pri jeho priživovaní sa na pamiatke zosnulého Milana Lasicu. „Dôvera, korektnosť a zodpovednosť pri práci s dielom a odkazom autorov sú pre nás základom vydavateľskej spolupráce. Postup Jozefa Banáša pri tomto projekte napriek výhradám, ktoré sme mu komunikovali, a nesúhlasu rodiny Milana Lasicu túto dôveru narušil.“ Je to chvályhodné. Ale kde bol Ikar doteraz?
Banáš nebol pre vydavateľstvo nepopísaným hárkom papiera. Napočítala som, že od roku 2009 mu Ikar vydal niečo okolo 16 titulov.
Už prvá kniha Zastavte Dubčeka! mala byť pre vydavateľstvo červenou vlajkou. O tak dôležitej osobnosti nepísal historik, ale človek, ktorého minulosť v prostredí komunistickej Štátnej bezpečnosti bola dobre známa.
Novinár Tomáš Gális vtedy v denníku SME upozornil na viacero faktografických nezrovnalostí Banášovej knihy, ale aj na špecifickú manipuláciu: „Banáš do knihy nalieral potoky sĺz (počítať „kotúľajúce sa slzy“, oči, v ktorých bol „zvláštny lesk“, „slzy na krajíčku“ prestane mať po desiatich prípadoch zmysel), navozil hory pátosu „Čistá a božími zákonmi sa riadiaca príroda mu dodávala energiu, hlava sa čistila.“ a Dubčeka obdaril len tými najlepšími vlastnosťami. ...V knihe chýba už len klišé, že Dubček voňal „človečinou“.“
Nasledovali ďalšie knihy. Aj také, kde nám Banáš alias Lotos ezotericko-konšpiračným jazykom ponúka vlastnú verziu Ježišovho života. Pri románe Kód 1 pritom v rozhovore pre Martinus priznal, že používa fantáziu a ide o fikciu, súčasne však tvrdil, že argumenty v knihe sú pravdivé.
Potom sú tu knihy o historických osobnostiach: Prebijem sa! Štefánik, Som Baťa, dokážem to!, Nevzdám to! Aurel Stodola či Tichá rebelka Timrava.
Historická biografia a beletrizovaný životopis nie sú to isté. Historici pracujú s prameňmi, porovnávajú ich, overujú rozpory a svoje interpretácie konfrontujú s odbornou literatúrou. Románopisec má väčšiu voľnosť: môže domýšľať dialógy, vykresľovať vnútorné prežívanie postáv a vytvárať scény, ktoré sa nezachovali v historických dokumentoch. Dôležité však je, aby čitateľ vedel, kde je hranica.
Práve tu sa pri niektorých Banášových knihách otvára otázka vydavateľskej zodpovednosti. V materiáloch Ikara sa pri tituloch Som Baťa, dokážem to! a Nevzdám to!: Aurel Stodola objavujú označenia román aj biografia či životopis. Tieto žánre sa nemusia navzájom úplne vylučovať, no vyvolávajú odlišné očakávania. Čitateľ, ktorý si kupuje biografiu, môže oprávnene očakávať, že bude jasne rozlíšené, čo je doložené a čo je autorskou rekonštrukciou.
Navyše, ak Banáš píše o skutočnej postave a text dopĺňa zoznamami literatúry a fotografiami, vyvoláva tak dojem autentickosti. No domýšľal k tomu príbeh, dialógy ba aj a vnútorné monológy, ktoré sú skôr odrazom Banášovho vnútra.
Banáš písal, ale správy
Množstvo príležitostí, ktoré dostával Banáš od Ikaru, mu určite závidel nejeden historik. Banáš patril medzi TOP autorov vydavateľstva, jeho knihy vychádzali v reedíciách a každoročne dostával od Ikaru ocenenia. Pritom bola roky známa jeho špecializácia: Podľa ÚPN a Archívu bezpečnostných zložiek v Prahe viac ako dvanásť rokov pôsobil ako tajný spolupracovník komunistickej ŠtB. Dokonca súčasne pôsobil aj ako spolupracovník kontrarozviedky s krycím menom LOTOS a rozviedky s krycím menom BUENO. V jednom z podzväzkov agentúrneho zväzku sa pred skartáciou v roku 1989 nachádzalo viac ako 901 strán vlastnoručných správ tajného spolupracovníka a agentúrnych záznamov vypracovaných príslušníkmi ŠtB po stretnutí s ním.
Historikov, ktorí sa venujú poctivému výskumu Štefánika, Baťu či Stodolu, je na Slovensku dosť. No kým Dušan Kováč alebo Michal Kšiňan v svojich knihách prinášajú reálny historický kontext, Jozef Banáš ide po emóciách, lacnej senzácii a predajoch. Vydavateľstvo Ikar mu v tom roky poslušne sekundovalo. Aj vďaka tomu sa k slovenským čitateľom dostával tento literárny AliExpress – zabalený v lákavom obale, no s nulovou historickou hodnotou. Vydavateľstvo dnes hovorí o strate dôvery, no táto spolupráca mala skončiť už pred pätnástimi rokmi.
