Tkáč z J&T si vie predstaviť výmenu JOJ za vydavateľstvo Nového Času

Tkáč z J&T si vie predstaviť výmenu JOJ za vydavateľstvo Nového Času Foto: ČT

Patrik Tkáč z J&T chce ďalšie médiá. Myslí si, že novinári sa nedajú kúpiť, no so samoreguláciou vo vlastných médiách skúsenosť má.

 

 

Finančná skupina J&T má na Slovensku priamy či nepriamy dosah na televízie zo skupiny JOJ a blízke skupine sú aj rádiá Jemné či rádio Rock Anténa. Tkáč v roku 2013 spolu s českým miliardárom Danielom Křetínským kúpili jedno z hlavných vydavateľstiev v ČR spoločnosť Ringier Axel Springer CZ, ktorá vydáva bulvárny Blesk a týždenník Reflex. Spoločne pokukujú po ďalšom veľkom vydavateľstve v Česku a Tkáč aj na Slovensku.

Český a slovenský Forbes v januárovom čísle priniesli spoločne z titulky rozhovor s Patrikom Tkáčom, kde okrem iného rozpráva aj o plánovaných akvizíciách v médiách aj o tom, čo skne prinášajú.

Podľa Forbesu Křetínský už vraj bol za Františkom Savovom v Londýne s tým, že by s Tkáčom radi kúpili aj ďalšie české vydavateľstvo Mladá fronta. „To nemôžem komentovať. Aj keď je mediálny trh v Česku relatívne malý, stále existujú cesty ďalšieho rozvoja. Všetci akosi všeobecne predpokladajú, že Mladá fronta je na predaj, ale ak by to bolo také jednoznačné, predpokladám, že už by bola predaná," povedal Tkáč, ktorý sa netají tým, že J&T má  médiách ďalšie plány.

„Kto v nich chce prežiť, musí rásť. Okolo médií sa však vytvorila taká divná nálada, všetci majú pocit, že každý chce všetko kúpiť, a tomu zodpovedajú ich ceny."

V rozhovore netajil prekvapenie z toho, že Penta vstúpila aj do Petit Pressu. „Klobúk dole, my sme tú odvahu nemali. Buď vedia niečo, čo my nie, alebo si povedali, že je dôležitejšie niečo iné. Všeobecne sa teraz v tomto odbore hrozne ťažko hľadá ekonomická logika nákupov. Printové médiá majú trebárs dobrý podiel na trhu, ale finančné čísla nevychádzajú. A potom tu máte celú diskusiu o internete, keď všetci vedia, že je potrebný, ale nikto nevie, ako na ňom zarobiť," hovorí Tkáč.

Naša investícia v JOJ nám dáva pocit, že niečo máme, aby nám niekto neubližoval

Vlastniť médiá nie je len finančná investícia. „Naša angažovanosť v TV Joj nám dávala pocit, že v segmente prítomní sme, že niečo máme, aby nám niekto len tak neubližoval. Ale možno ju budeme musieť prehodnotiť," hovorí. Vie si predstaviť výmenu podielov v Joj za podiel v slovenskom Ringieri, ktorý vydáva najsilnejší bulvárny titul Nový Čas. „Tá myšlienka sa ponúka už dlho, viem si ju predstaviť. Existujú aj jasné cenové formulácie, ale nemyslím si, že je teraz doba, aby niečo také prebehlo," povedal.

Tkáč má skúsenosť so samoreguláciou vo vlastných médiách

V rozhovore Tkáč hovorí aj o zmysle vlastníctva médií pre finančnú skupinu. Inzerovať vlastný biznis vo vlastných médiách nie je podľa neho to najhlavnejšie. Zmysel vlastníctva médií vidí skôr v ekonomike a ochrane pred politikmi. „Niekto môže namietať, že tam patrí ešte politika. Ale tomu tiež neverím. Nemyslím, že by sa politika dnes robila cez noviny."
Zásah do médií z pohľadu vlastníka podľa neho nefunguje, ale samoregulácia áno. „Nepoznám kvalitného novinára, ktorý by sa dal kúpiť alebo si nechal zasahovať do obsahu. Je však prirodzené, že ak pracujete v rámci nejakej skupiny, tak o nej asi denne nepíšete len negatívne." Skúr podľa neho funguje samoregulácia. „Také skúsenosti máme."
Samoregulácia vyzerá aj tak, že médium o kauzách alebo informácie, ktoré ukazujú jej majiteľa v zlom svetle, neprináša. V JOJ si asi divák ťažko spomenie na správu, ktorá by kritizovala J&T.