Tlačová správa zo 4. zasadnutia AK Rady pre reklamu

 Dňa 25. 04. 2019 sa konalo 4. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len AK RPR). AK RPR ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdila sťažnosti na 9 reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex).



AK RPR prijala na svojom zasadnutí nasledujúce nálezy:

Rozhlasový spot: „ProfiZYM Plus“, zadávateľa: STADA PHARMA Slovakia, s. r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči rozhlasovému spotu, ktorý komunikuje výživový doplnok ProfiZYM Plus, zadávateľa STADA PHARMA Slovakia, s. r. o. Sťažovateľ má za to, že reklama obsahuje tvrdenia, ktoré nie sú v zmysle platnej legislatívy uvedené v zozname tzv. schválených zdravotných tvrdení. Podľa sťažovateľa je spotrebiteľ reklamou uvedený do omylu, nakoľko reklama vytvára dojem, že predmetný produkt nie je potravinou, ale liečivým prípravkom. Tento dojem podľa sťažovateľa vyvoláva aj využitie termínov ako „terapia“, nakoľko význam slova možno chápať ako „liečba“, rovnako tvrdenie „urýchlenie priebehu chorôb a hojenie rán“ či „zvýšenie účinnosti antibiotík“. Sťažovateľ taktiež namieta využitie formulácie „v lekárni aj bez lekárskeho predpisu“ a má za to, že uvedené jasne indikuje, že predmetom reklamy je liek. Podľa sťažovateľa reklama uvádza spotrebiteľa do omylu o výrobku tým, že sprostredkúva klamlivé informácie a používa právne zakázané zdravotné tvrdenia čím priamo ohrozuje život a zdravie spotrebiteľov, ktorí namiesto liečivých prípravkov, ktoré by mali užívať za účelom zlepšenia zdravotného stavu, mylne užívajú výrobky na báze potravín.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Rozhlasový spot: „ProfiZYM Plus“, zadávateľa: STADA PHARMA Slovakia, s. r. o. je v rozpore s ustanovením čl. 10 ods. 3 Kódexu.

AK RPR má za to, že celková textácia reklamy môže v spotrebiteľovi vyvolať mylný dojem, že uvedený výživový doplnok je liekom, ktorý má schopnosť liečiť, prispieť k vyliečeniu, či dokonca vyliečiť chorobný stav, čo podporuje aj tvrdenie „vyhrajte nad chorobami“. Táto skutočnosť je podporená aj veľmi konkrétnymi tvrdeniami v znení „urýchli priebeh chorôb aj hojenie rán a zvýši účinnosť antibiotík“. Uvedené explicitne uvádza, že predmetný výživový doplnok lieči ochorenie, resp. chorobný stav a ovplyvňuje fyziologické funkcie, dokonca s odkazom na lieky - antibiotiká, ktoré sú výhradne na lekársky predpis. Tvrdenie vytvára teda dojem, že predmetný produkt je porovnateľný s liekmi, keďže sa jeho užívanie vyslovene uvádza v rámci antibiotickej liečby, prípadne ako súčasť antibiotickej liečby, účinnosť ktorej podľa reklamy zvýši. Priemerný spotrebiteľ tak môže z reklamy jednoznačne nadobudnúť mylný dojem, že predmetom propagácie je liek, určený na liečbu ochorení, čo nie je pravda. Rovnako použitie textácie „Pýtajte si vo Vašej lekárni ProfiZYM, ktorý dostanete aj bez lekárskeho predpisu...“ evokuje pre priemerného spotrebiteľa bez poznania produktu, že ide o liek, ktorý nie je viazaný na lekársky predpis, o to viac, že v spojení je použitá spojka „aj“, čo znamená, že ProfiZYM možno aj predpísať formou lekárskeho predpisu ale môže si ho spotrebiteľ kúpiť aj bez lekárskeho predpisu, a preto má AK RPR za to, že reklama nebola pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči všetkým spotrebiteľom.


Leták vhadzovaný do schránok: „Oznámenie o termíne“, zadávateľa: AA Správa, s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosti od dvoch fyzických osôb, voči letáku, ktorý bol vhadzovaný do poštových schránok, zadávateľa AA Správa, s.r.o. Prvý sťažovateľ poukazuje na to, že leták je vyhotovený na výrazne žltom papieri a na prvý dojem budí dojem úradného oznámenia. Sťažovateľ považuje takýto spôsob vynucovania si termínu komerčnej kontroly komína a dymovodu za výrazné porušenie práv spotrebiteľov. Podľa názoru sťažovateľa je reklama o.i. v rozpore s Kódexom, je klamlivá a využíva nekalú obchodnú praktiku. Druhý sťažovateľ tvrdí, že reklama mu pripadá ako úradný dokument.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosti sú opodstatnené. Leták vhadzovaný do schránok: „Oznámenie o termíne“, zadávateľa: AA Správa, s.r.o je v rozpore s ustanovením čl. 22 ods. 1 Kódexu.

Predmetom sťažnosti je v danom prípade leták – „Oznámenie o termíne“, cieľom ktorého je sprostredkovanie komerčnej ponuky, konkrétne služby čistenia a kontroly komína alebo dymovodu a vykonania odborného servisu plynového kotla, ktoré zabezpečuje zadávateľ. AKRPR oceňuje, že zadávateľ, aj s ohľadom na predchádzajúce arbitrážne nálezy reklamu čiastočne upravil a do letáku pridal o.i. aj explicitnú informáciu o tom, že „toto oznámenie je určené na informovanie o termíne, v ktorom bude správcovská spoločnosť AA Správa, s.r.o. zabezpečovať vo vašej obci čistenie a kontrolu komínov a plynových kotlov, bojlerov a pod....“, na druhej strane má však AK RPR za to, že takáto úprava dostatočne neidentifikuje predmetné oznámenie o termíne ako reklamu, ktorá by bola jasne identifikovateľná. Spôsob uvedenia informácií na letáku a jeho celkový text a štylizácia sú direktívne a nenasvedčujú tomu, že ide o komerčné oznámenie, resp. reklamu. Strohosť oznámenia, s odvolaním sa na príslušnú legislatívu môže v spotrebiteľovi vyvolať potrebu určitej naliehavosti objednania si služby u danej spoločnosti, a to čiastočne aj pod hrozbou nesplnenia si zákonnej povinnosti. V reklame chýbajú prvky a výrazové prostriedky, ktoré by ju jasne ako reklamu – čiže možnosť, nie povinnosť využitia komerčnej služby definovali. AK RPR neupiera zadávateľovi odvolanie sa v rámci reklamy na príslušnú legislatívu, avšak zároveň má za to, že zadávateľ by mal v tomto prípade svoju ponuku doplniť o výrazové prostriedky, prípadne formulácie, ktoré komunikáciu ako reklamu aj jasne identifikujú.

TV spot: „Orange Love“, zadávateľa: Orange Slovensko, a.s.
Rada zaevidovala sťažnosti od fyzickej osoby voči televíznej reklame zadávateľa Orange Slovensko, a.s. podľa sťažovateľa reklama zobrazuje nebezpečné situácie a sú v nej zobrazené osoby v nebezpečných situáciách. Podľa sťažovateľa reklama nabáda ľudí na to, aby sa ponáhľali domov bez ohľadu na to, či to je alebo nie je nebezpečné.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot: „Orange Love“, zadávateľa: Orange Slovensko, a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.

V predmetnom prípade sa AK RPR s námietkami sťažovateľa nestotožnila. Reklama pracuje s výrazným reklamným nadsadením, ktoré je z celkového spracovania reklamného spotu, divákovi zrejmé. AK RPR sa nedomnieva, že by divák mohol brať reklamný príbeh – zobrazenie konkrétnych situácii v reklame, voči ktorej namieta sťažovateľ doslovne. Reklama nenavádza spotrebiteľov k tomu, aby uvedené situácie napodobňovali a AK RPR je toho názoru, že priemerný spotrebiteľ vie sám zvážiť primeranosť a reálnosť predmetných situácii a taktiež pochopí, že tieto boli využité len v kontexte reklamného príbehu a komunikačného posolstva reklamy, a preto vyhodnotila reklamu ako neporušujúcu Kódex.

Reklamná kampaň: „Úver na dane pre podnikateľov“, zadávateľa: Poštová banka, a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči kampani zadávateľa Poštová banka, a.s. na úver pre podnikateľov. Sťažovateľ uvádza, že v kampani je uvedené: „Plaťte dane tempom, akým sa za ne stavajú diaľnice, modernizujú nemocnice a reformuje školstvo. Pomaličky, po kúskoch, že to ani nepocítite.“ Uvedená textácia je podľa sťažovateľa zavádzajúca. V praxi totiž podnikateľ zaplatí dane naraz, len si na ne musí požičať. Takáto textáciu by bola v poriadku, ak by ju používala Finančná správa, ktorá by podnikateľom umožňovala využívať nejakú formu daňového splátkového kalendára. V prípade banky však sťažovateľ považuje za korektné, ak by namiesto spojenia „Plaťte dane“ použil zadávateľ spojenie „Splácajte dane“. Sťažovateľ ďalej uvádza, že v dnešnej dobe, keď aj z rôznych prieskumov vyplýva, že množstvo podnikateľov je nespokojných s fungovaním verejnej správy, môže podnikateľ oslovený reklamou nadobudnúť pocit, že takýmto spôsobom štát spravodlivo „vytrestá“. Ako problematické sťažovateľ vníma aj spojenie „Pomaličky, po kúskoch, že to ani nepocítite.“ Zadávateľ tvrdí, že klient splátku nepocíti, čo tiež nie je pravda. Splátkový kalendár je rozložený maximálne na 12 mesačných splátok. Zoberme si príklad bežného živnostníka, ktorý si uplatňuje paušálne výdavky a jeho tržby sú 2000 eur mesačne. Podľa daňovej kalkulačky by jeho ročná daň predstavovala cca 1550 eur. Pri ročnej úrokovej sadzbe 2 % by mesačná splátka úveru v tejto výške so splatnosťou 12 mesiacov predstavovala cca 130 eur, čo určite nie je čiastka, ktorú by podnikateľ s tržbami 2000 eur „ani nepocítil“. Na to by bola potrebná aspoň dvojnásobne dlhšia doba splatnosti (pri 24 mesiacoch by splátka takéhoto úveru predstavovala cca 66 eur, pri 36 mesiacoch 44 eur).

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Reklamná kampaň: „Úver na dane pre podnikateľov“
zadávateľa: Poštová banka, a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.

V danom prípade sa AK RPR nestotožnila s názorom sťažovateľa a pri posudzovaní sťažnosti vychádza o.i. aj zo skutočnosti, že účelom produktu je poskytnutie úverových prostriedkov vo výške splatnej dane na účely financovania dane. Zadávateľ v rámci hlavného motívu kampane poukazuje na nedostatky prítomné vo verejnom sektore. Uvedenú paralelu a využitie určitej vlny nespokojnosti ľudí s hospodárením so štátnym rozpočtom v kontexte propagovaného produktu a komunikačného posolstva reklamy AK RPR nevníma ako porušujúcu Kódex. AK RPR sa taktiež nedomnieva, že by reklama obsahovala informáciu alebo údaj, ktoré by mohli uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu. Z reklamy je zrejmé, čo je v danom prípade predmetom komunikácie, a teda, že reklama propaguje konkrétny druh účelového úveru, ktorý poskytuje konkrétna finančná inštitúcia - banka. AK RPR si nemyslí, že by priemerný spotrebiteľ, v tomto prípade podnikateľ, vedomý si svojich daňových povinností, mohol nadobudnúť napríklad mylný dojem, že ak si zoberie predmetný druh úveru, vyhne sa tak plateniu daní, resp. nemusí si daňovú povinnosť splniť vôbec. Z reklamy taktiež nevyplýva, že uvedený produkt umožňuje reálne „platiť dane postupne“ v kontexte napríklad využitia nejakej daňovej úľavy alebo splátkového kalendára poskytnutého Finančnou správou, nakoľko z reklamy je zrejmé, že zadávateľom a poskytovateľom produktu je komerčný subjekt (banka). Uvedené tvrdenie skôr definuje základný účel samotného finančného produktu – úveru, ktorý si podnikateľ môže vziať na dane a ten postupne splácať, nakoľko splácanie je rozložené na 12 mesačných splátok. V reklame nie je uvedené, že samotné platenie daní je rozložené na splátky. Naopak z reklamy je jasné, že informácie sa vzťahujú výhradne k úveru, ktorého splatenie si podnikateľ môže rozložiť na 12 splátok, čomu zodpovedá aj tvrdenie „Pomaličky, po kúskoch, že to ani nepocítite“, a preto ju AK RPR vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex.

Reklamná kampaň: „Pôžička s nulovým úrokom“, zadávateľa: Poštová banka, a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči kampani zadávateľa Poštová banka, a.s., ktorá komunikuje pôžičku s nulovým úrokom. Podľa sťažovateľa je reklama zavádzajúca, pretože pôžička je určená výhradne len pre klientov banky, čo banka neuvádza. Sťažovateľ má za to, že táto informácia by mala byť v reklame uvedená jasnejšie, keďže ide o podstatnú podmienku a reklama podľa jeho názoru vytvára dojem, že pôžička je pre kohokoľvek.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je čiastočne opodstatnená. Reklamná kampaň: „Pôžička s nulovým úrokom“
zadávateľa: Poštová banka, a.s. je v rozpore s ustanovením čl. 15 ods. 3 Kódexu.

V danom prípade AK RPR čiastočne uznala námietky sťažovateľa. Cieľom komunikácie je propagácia pôžičky s nulovým úrokom, v rámci ktorej zadávateľ uvádza aj tvrdenie „Tisícku si požičiate, tisícku aj vrátite.“ Podmienky ponuky zadávateľ odprezentoval v rámci Štatútu ku kampani, kde je o.i. v časti podmienky Benefitu uvedené: „Účastník Kampane si zvolil čerpanie a splácanie spotrebiteľského úveru DOBRÁ PÔŽIČKA z jeho osobného účtu v Poštovej banke“. Z uvedeného vyplýva, že zákazník, ktorý chce požiadať o pôžičku nemusí byť v čase podania žiadosti už klientom banky, resp. fakt, že zatiaľ nie je klientom banky by mu nemusel brániť v tom, aby o pôžičku požiadal, avšak pri žiadosti si musí žiadateľ otvoriť v banke účet a klientom sa stať. Táto skutočnosť je však podstatnou informáciou, ktorú by potenciálny spotrebiteľ mal vopred vedieť, a to najmä s ohľadom na to, že s vedením účtu sa spájajú poplatky. Produkt Užitočný účet je štandardne spoplatnený sumou 5 € mesačne. Informáciu o poplatkoch za vedenie účtu sa klient z reklamy nedozvie a nie je na ňu upozornený ani na časti webovej stránky, ktorá o pôžičke informuje, vrátane štatútu. Informácia o poplatku za účet je súčasťou samostatného Cenníka služieb. Spotrebiteľ si túto skutočnosť nemusí uvedomiť a to najmä s ohľadom na to, že prezentovaná ponuka je komunikovaná spôsobom, ktorý vytvára dojem, že s jej poskytnutím sa nespájajú žiadne ďalšie náklady, čo v skutočnosti vzhľadom na vyššie uvedené nie je pravdou, a preto považuje AK RPR reklamu za v rozpore s Kódexom.

TV spot: „Lásky je dosť pre všetkých“, zadávateľa: Kofola a.s.
Rada zaevidovala sťažnosti od dvoch fyzických osôb, voči televíznej reklame zadávateľa Kofola a.s. Prvý sťažovateľ má za to, že reklama stvárňuje ženu len ako sexuálnu atrakciu a pôsobí sexisticky a ponižujúco. Druhý sťažovateľ je toho názoru, že reklama je v rozpore so slušnosťou a dvojzmyslami naráža na propagáciu sexu.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosti nie sú opodstatnené. TV spot: „Lásky je dosť pre všetkých“, zadávateľa: Kofola a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.

AK RPR sa v danom prípade nestotožnila s názormi sťažovateľov. Reklamný príbeh, čiastočne inšpirovaný romantickou básňou citlivo pracuje s motívom lásky. V reklame je zobrazený klasický ľúbostný trojuholník, v ktorom sa dvaja mládenci snažia získať priazeň jednej mladej ženy. Celkové spracovanie reklamného spotu je však decentné a doslovné zobrazenie známej básne Máj od spisovateľa Karla Hynka Máchy. Hlavní hrdinovia reklamy nie sú zobrazení spôsobom, ktorý by porušoval všeobecné normy mravnosti, či slušnosti. V reklame nie je zobrazená nahota, ani explicitné sexuálne správanie. Reklama nezobrazuje ženu ako sexuálnu atrakciu a nie je ani sexistická. Ženská hrdinka nie je v reklame prezentovaná ponižujúcim spôsobom, ale je zobrazená v kontexte reklamného príbehu, ktorý sa nesie v duchu lásky a vzťahov, celkového ľúbostného motívu a AK RPR má za to, že reklama neporušuje Kódex.

TV spot: „Express od Slovak Lines - Oko “, zadávateľa: Slovak Lines Express, a. s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči spotu, ktorý komunikuje prepravné služby zadávateľa Slovak Lines Express, a. s. podľa sťažovateľa reklama zobrazuje pocit strachu, keď muž uvidí v okne oko a s krikom utečie. Sťažovateľ považuje za v rozpore aj využitie výrazu „najspoľahlivejšia“ a má za to, že ide o použitý superlatív bez uvedenia pravdivosti tvrdenia.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot: „Express od Slovak Lines - Oko “, zadávateľa: Slovak Lines Express, a. s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.

V danom prípade sa AK RPR s námietkami sťažovateľa nestotožnila. Reklama využíva evidentnú mieru humoru a reklamného nadsadenia, ktoré nie je možné vnímať doslovne, ale je potrebné ich interpretovať v kontexte komunikačného posolstva. Zobrazenia, ktoré sú použité v reklame nie sú reálne, v danom prípade, situácia, ktorá je v spote zachytená je až absurdná a AK RPR sa nedomnieva, že „strach“, resp. „úľak“ hlavného protagonistu by mohol divák reklamy vnímať ako skutočný. Samotná reklama strach nevyvoláva, skôr prezentuje úsmevnú, nereálnu skoro filmovú a významne hyperbolizovanú situáciu s cieľom nadnesene poukázať na to, že na dovolenke sa môže človek stretnúť s rôznymi neočakávanými situáciami. Vo vzťahu k námietke ohľadom superlatívu „najspoľahlivejšia“ má AK RPR za to, že v tomto prípade nie je možné uvedený výraz považovať za superlatív priamo sa vzťahujúci na hodnotenie kvality služieb zadávateľa, ale je potrebné výraz hodnotiť v kontexte reklamného príbehu a celého komunikačného posolstva.

TV spot: „V Lidli ceny dlhodobo znižujeme “, zadávateľa: Lidl slovenská republika, v.o.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči spotu zadávateľa Lidl Slovenská republika, v.o.s., zameranom na propagáciu dlhodobého zníženia cien vybraných potravín. Sťažovateľ uvádza, že v danom prípade ide o porovnávaciu reklamu, kedy sa spoločnosť porovnáva s reklamou od spoločnosti Kaufland, v ktorej je uvedené „zmrazili sme ceny“.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot: „V Lidli ceny dlhodobo znižujeme “, zadávateľa: Lidl slovenská republika, v.o.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.

AK RPR v danom prípade neuznala námietky sťažovateľa. Cieľom komunikácie je prezentácia skutočnosti, že spoločnosť v rámci svojej kampane pristúpila k dlhodobému zníženiu cien vybraných druhov potravín. Reklama reaguje na avizované legislatívne zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na ceny a toto je skutočnosť, na ktorú reagujú aj iné obchodné reťazce v rámci svojich reklamných kampaní. V reklame nedochádza k porovnaniu so žiadnym konkrétnym konkurenčným subjektom, ani s jeho produktmi. V reklame nie je spomenutá žiadna iná konkrétna značka. Reklama síce reaguje na neidentifikovanú reklamu avšak práve v kontexte spoločenskej situácie a nie je postavená na porovnávaní reklamných kampaní, pričom komunikácia sa vzťahuje primárne k značke zadávateľa. V reklame nedochádza k porovnaniu s inými obchodnými reťazcami, tak, ako naznačuje sťažovateľ. AK RPR nie je toho názoru, že by reklama diskreditovala iného súťažiteľa alebo jeho reklamu, a preto ju vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex.

Web stránka zadávateľa: „Garancia najlepšej ceny“, zadávateľa: Alza.sk s. r. o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej voči prezentácii „garancie najlepšej ceny“ na web stránke zadávateľa Alza.sk s. r. o. Sťažovateľ poukazuje na to, že na stránke je pri vybraných tovaroch uvedené, že spoločnosť ponúka garanciu najnižšej ceny na trhu. Sťažovateľ poukazuje na svoju konkrétnu skúsenosť, v rámci ktorej si chcel akciu uplatniť pri konkrétnom výrobku (televízore), ktorý našiel v nižšej cene. Uvedený výrobok je lacnejší u viacerých predajcov aj podľa portálu heureka.sk. Keď sa však rozhodol akciu si uplatniť, zľava mu nebola poskytnutá.

AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Web stránka zadávateľa: „Garancia najlepšej ceny“, zadávateľa: Alza.sk s. r. o. je v rozpore s ustanovením čl. 14 ods. 2 Kódexu.

V danom prípade zadávateľ v rámci svojich webových stránok explicitne uvádza tvrdenie „Garantujeme najlepšiu cenu“. Na základe tohto tvrdenia, by každému zákazníkovi, ktorý splní podmienky ponuky mala byť ponúknutá najlepšia možná cena, v tomto prípade nižšia cena ako je cena výrobku u konkurencie. V rámci informácii je však uvedené aj tvrdenie „Pokiaľ ste v SR našli lepšiu ponuku, ktorá je na sklade, kontaktujte nás. Urobíme maximum, aby sme vám ponúkli cenu, s ktorou budete spokojní.“ AK RPR má za to, že toto môže byť v rozpore s princípmi „garancie najlepšej ceny“ ako takej, keďže uvedená formulácia automaticky nemusí znamenať, že zákazník dostane aj po splnení podmienok najlacnejšiu cenu, ale znamená to len, že zákazníkovi môže byť poskytnutá za daný tovar iná cena, nie nutne najnižšia na trhu, ktorú môže ale aj nemusí akceptovať. Zároveň by pri takto formulovanej garancii, ak spotrebiteľ splní podmienky, mala by mu byť ponuka nižšej ceny poskytnutá, alebo inak by mal byť upozornený na nesplnenie podmienky poslaním aktívneho linku a nemal by byť len informovaný, že mu zadávateľ nevie poskytnúť lepšiu cenu. V takomto prípade spotrebiteľ nemá ako vedieť, prečo mu zadávateľ napriek „garancii najlepšej ceny“ nevie poskytnúť lepšiu cenu. Tvrdenie o garancii najlepšej ceny síce môže byť samo o sebe pravdivé, avšak vzhľadom na okolnosti a súvislosti, v akých ho zadávateľ používa považuje AK RPR toto za klamlivé a schopné uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu.