Polícia riešila viac ako 100 dezinformácií, pozrite sa, ako pandémia zaskočila konšpirátorov (FOTO)

Šírenie dezinformácií sa počas jednotlivých vĺn menilo.

Počas prvej vlny Policajný zbor zaznamenal individuálne, až nárazové prípady šírenia hoaxov. Zo začiatku o koronavíruse dezinformátori hovorili ako o nebezpečnom ochorení, ktoré zámerne do sveta vypustili svetové mocnosti.

„Zmätok medzi šíriteľmi dezinformácií bol znásobený absenciou naratívov zo zahraničia – chýbali inšpirácie, príklady, ktoré by si slovenskí konšpirátori mohli osvojiť. Preto sme boli svedkami len ojedinelých pokusov, medzi ktoré patrili napríklad audionahrávky o nepravdivých mimoriadnych opatreniach, podľa ktorých malo dôjsť k uzavretiu Bratislavy,“ píše polícia v súhrne o boji proti dezinformáciám v čase korony.

Nasledujúce mesiace konšpirátori získali dostatok času na prípravu dezinformácií, čo sa naplno začalo prejavovať začiatkom septembra s nástupom druhej vlny pandémie. Šíritelia dezinformácií razantne zmenili svoje prebraté názory zo zahraničia, keď „nebezpečný koronavírus“ z prvej vlny začali označovať za „ľahkú formu chrípky“. V kontraste s týmito tvrdeniami sa javili ako nelogické tie typy dezinformácií, ktoré ponúkali rôzne alternatívne riešenia ako formy liečby ochorenia.

AKÉ HOAXY SÚ ŠÍRENÉ?

Hoax o finančných ponukách pre pozostalých

Jednými z najrozšírenejších hoaxov boli správy o finančných ponukách, ktoré mali dostávať pozostalí. Tí mali súhlasiť s tým, že ako príčina úmrtia ich príbuzného bude uvedená ako „koronavírus“. „Polícia niekoľkokrát tieto tvrdenia osobne preverovala, autorov statusov navštívila, no tí sa vždy vyhovárali na ďalšie osoby, ktoré nevedeli k danej veci poskytnúť žiadne relevantné informácie,“ píše polícia.

V tejto súvislosti Policajný zbor vydal varovanie, že ak by skutočne k takýmto ponukám došlo, osoby, ktoré o nich budú iba písať na internete a nebudú ich nahlasovať polícii, sa môžu dopustiť spáchania trestného činu, jeho zatajovania.

Hoaxy o celoplošnom testovaní, čipovaní a 5G sieti

Samostatnou kategóriou sa stali dezinformácie o plošnom testovaní. Konšpirátori písali statusy o tom, ako občanom budú do hlavy umiestnené čipy. Spájali to so sieťou 5G, v iných prípadoch hovorili, že testovanie je skrytou formou nákazy. Uvádzali, že na odberných miestach budú prítomní pozitívne testovaní policajti, či šírili, že testované osoby budú v skutočnosti zaočkované.

Hoax ako Bill Gates dozerá na celoplošné testovanie na Slovensku:

Fotografia s figurínou, samovraždy, deti umierajúce na nosenie rúška

Z ďalších dezinformácií je to napríklad: fotografia z cvičenia zo zahraničia, kde zdravotníci v oblekoch nesú figurínu a konšpirátori hovoria, že ide o umelé navyšovanie počtu infikovaných; falošné zvyšovanie počtu samovrážd kvôli mimoriadnym opatreniam; zábery zo zavretých odberných miest, ktoré boli schválne vyhotovené počas obednej prestávky alebo mimo prevádzkovej doby s cieľom poukázať na umelé navyšovanie infikovaných; falošné správy o umierajúcich deťoch pre nosenie rúšok a celkovo škodlivé účinky nosenia rúšok; fotomontáž, ktorá prerobila skutočnú fotku z pochovávania obetí pandémie v zahraničí na fotku, ktorá akože bola odfotená vo filmovom štúdiu; vymyslený postrek armádnymi vrtuľníkmi neznámou látkou a iné.

Dôvody šírenia dezinformácií:

1. Hybridná hrozba – K šíreniu dezinformácií dochádza plánovane a organizovane, napríklad na popud zahraničnej spravodajskej služby, záujmovej skupiny a podobne. Cieľom hybridnej hrozby je destabilizácia štátneho zriadenia, vyvolanie chaosu, prípadne ovplyvnenie volieb atď.

2. Ekonomické a iné zisky – K šíreniu dezinformácií dochádza s jasným zištným cieľom. Či už môže ísť o predaj produktov, o získanie priazni voličov vo voľbách atď. Šíriaci subjekt nemusí veriť tomu, čo vytvára a šíri ďalej, no uvedomil si, že takýmto spôsobom dokáže osloviť časť obyvateľstva. Získa si tak rýchlo priazeň a nemusí sa namáhať. Oslovených ľudí zneužíva na svoje vlastné ciele, pričom na oko ich ubezpečuje, že „bojuje za správnu vec“.

3. Uspokojenie vlastného ega – Individuálni šíritelia dezinformácií si týmto spôsobom uspokojujú svoje ego. Často žijú nezáživný, nudný život, prípadne majú psychické, rodinné či iné problémy. Svet internetu im ponúka „vystúpenie“ z reálneho života. Na internete trávia hodiny denne, často zdieľajú desiatky statusov a komplexne strácajú orientáciu, ako aj schopnosť rozpoznania toho, čo je reálne a čo je dezinformácia. Takéto osoby časom zistia, že zdieľaním dezinformácií môžu rýchlo a ľahko získať uznanie od rovnako zmýšľajúcich ľudí. Vďaka tomu sa stávajú závislými od počtu lajkov, zdieľaní a súhlasných komentárov. Stávajú sa hrdinami vo vymyslenom boji proti systému, úplne strácajú pojem o realite, bažia po uznaní od iných, až plne prepadajú viere v akékoľvek dezinformácie.

Na záver je možné konštatovať, že tvorcovia a šíritelia dezinformácií sa vedia zaktivizovať na sociálnej sieti, kde sú „hlučnejší“, na oko početnejší a aktívnejší v počte statusov a komentárov. V skutočnom živote ich môžeme zaraďovať medzi „porazených“, o čom svedčí masová účasť obyvateľstva na plošnom testovaní, ako aj jeho pokojný priebeh až na malý počet konfliktných situácií, dodáva polícia.

Táto sekcia vzniká v spolupráci s 365.bank.  Stretli ste sa s hoaxom, dezinformáciami či konšpiráciami? Dajte nám o nich vedieť na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.