Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien zverejnila medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) správu s názvom „Sexistická daň za žurnalistiku“, ktorá odhaľuje rozsah nebezpečenstva sexizmu a sexuálneho násilia na novinárkach a jej vplyv na žurnalistiku.
Žurnalistika môže byť nebezpečným povolaním, ale pre ženy je často dvojnásobne nebezpečná z dôvodu rizika sexizmu a sexuálneho násilia, ktorému sú novinárky vystavené, píšu RSF.
RSF oslovili v tejto súvislosti novinárov a novinárky 112 krajín. Z nich žurnalisti až zo 40 krajín označili žurnalistiku za nebezpečnú alebo veľmi nebezpečnú pre ženy.
Nebezpečenstvá sa netýkajú iba tradičného ohrozenia v teréne. Žurnalistky sa stretávajú s ohrozením vo virtuálnom priestore - na internete, sociálnych sieťach, ale aj na miestach, kde by mali byť chránené, vrátane vlastných redakcií.
Zistenia RSF vychádzajú z analýzy odpovedí v dotazníku, ktorý bol zaslaný všetkým korešpondentom po celom svete a novinárom špecializujúcim sa na rodové otázky.
Z výsledkov vyplýva, že internet sa stal pre novinárky najnebezpečnejším miestom (uvádza to 73% respondentov). Napríklad známa indická publicistka a investigatívna reportérka Rana Ayyub má s tým bohaté skúsenosti, na sociálnych sieťach sa neustále stretáva s vyhrážkami znásilnením a smrťou.
Pod sexizmom RSF vníma všetky formy sexistického a sexuálneho násilia vrátane diskriminácie, urážok, sexuálneho obťažovania, nechceného dotyku, slovného a fyzického sexuálneho útoku, hrozieb znásilnením alebo dokonca samotné znásilnenie.
Hneď po internete je pre novinárky nebezpečné práve pracovisko, ktoré najviac respondentov (58%) označilo za miesto, „kde dochádza k páchaniu sexistického násilia.“ Toto vnímanie bolo posilnené rozšírením hnutia #MeToo po celom svete a skutočnosťou, že novinárky sa teraz odvážia odsúdiť sexuálne útoky alebo sexuálne obťažovanie hlavne v krajinách ako USA, Japonsko a India.
S obťažovaním na pracovisku sa napríklad stretla aj moderátorka populárnej šou v Dánsku Sofia Linde, ktorá minulý rok oznámila, že sa stala obeťou sexuálneho obťažovania zo strany vysokého úradníka verejnoprávneho vysielania, čo vyvolalo v krajine, ktorá sa zvyčajne považuje za vzor v pozornosti venovanej rodovým otázkam, vlnu rozhorčenia.
„Máme naliehavú povinnosť brániť žurnalistiku zo všetkých síl pred mnohými nebezpečenstvami, ktoré jej hrozia, ku ktorým patrí aj rodová a sexuálna šikana a útoky,“ uvádza generálny tajomník RSF Christophe Deloire. "Je nemysliteľné, aby novinárky znášali dvojnásobné nebezpečenstvo a museli sa brániť na ďalšom fronte, čo je mnohostranný boj, pretože existuje mimo redakcii aj v ich vnútri."
Z radov novinárok sú obzvlášť vystavené násiliu ženy, ktoré sa špecializujú na oblasť práv žien, športu alebo politiky. Patrí medzi nich napríklad Nouf Abdulaziz al-Jerawi, saudskoarabská novinárka, ktorá bol mučená, vystavená elektrickým šokom a sexuálnemu obťažovaniu počas zadržania po tom, čo bol zatknutá za to, že sa vzoprela systému mužského opatrovníctva, ktorý musia ženy v jej krajine znášať.
V Brazílii novinárka Patricia Campos Mello v roku 2018 upozornila na nelegálne financovanie dezinformácií počas prezidentskej kampane v prospech Jaira Bolsonara. Následne na to bola vystavená mimoriadne agresívnej kampani a kybernetickému obťažovaniu po tom, čo ju prezident a jeho synovia neprávom obvinili zo získania týchto informácií výmenou za sexuálne služby.
Opäť v Brazílii 50 novinárok so špecializáciou na športové spravodajstvo spustilo hnutie #DeixaElaTrabalhar („Nechajte ju pracovať“) s cieľom odsúdiť frekvenciu, s ktorou sú násilne bozkávané fanúšikmi pri rôznych živých prenosoch športových podujatí.
Vo Francúzsku takmer 40 novinárok pracujúcich pre francúzsky športový denník L'Equipe vydalo spoločné vyhlásenie, v ktorom odsúdilo obťažovanie, ktorému sú novinárky vystavené v rámci športových oddelení.
Správa RSF tiež skúma dopad tohto násilia na žurnalistiku a to, ako trauma často končí odchodom obetí. "Okrem toho, že tento druh násilia spôsobuje stres, úzkosť a strach, môže to spôsobiť, že dotknuté novinárky dočasne alebo trvalo zrušia svoje účty na sociálnych sieťach (podľa 43% respondentov dotazníka RSF), alebo prejdu k autocenzúre (48%), prejdú na inú špecializáciu (21%) alebo dokonca rezignujú na novinársku profesiu (21%)," píše RSF.