Vyjadrenie ministerstva vnútra k obvineniam z manipulácii s utajovanými informáciami

Ministerstvo vnútra SR sa opakovane dôrazne ohradzuje voči konštatovaniu o manipulácii s utajovanými informáciami.

Toto tvrdenie je nepravdivé a hrubo zavádzajúce. Ministerstvo vnútra ho zároveň považuje za pokračujúce politické ataky na ministra vnútra.

Podľa Odboru bezpečnosti SITB MV SR je minister vnútra ako člen vlády SR podľa § 34 zákona č. 215/2004 Z. z. oprávnenou osobou s osobitným postavením, na základe čoho je oprávnený sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami a to v rozsahu svojej funkcie. Minister vnútra sa osobou oprávnenou na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stal vymenovaním do funkcie.

Okruh oprávnených osôb s osobitným postavením zákon vymedzuje explicitným vymenovaním a sú nimi okrem ministra vnútra aj prezidentka SR, poslanci Národnej rady SR, ostatní členovia vlády SR, sudcovia Ústavného súdu SR, predseda a podpredsedovia Najvyššieho kontrolného úradu SR, a iní.

Ministerstvo vnútra opakovane konštatuje, že na takéto osoby sa podľa zákona nevykonáva bezpečnostná previerka, sú na oboznamovanie s utajovanými skutočnosťami oprávnení zo zákona a to v rozsahu zastávanej funkcie a pre plnenie konkrétnych úloh (podľa zásady „need-to-know“).

V prípade potreby minister vnútra rád podporí návrh, aby všetci, ktorí sú dnes uvedení v paragrafe 34 zákona 215 museli prejsť previerkami či už teraz alebo v budúcnosti. Zdôrazňujeme zároveň fakt, že ak by boli previerky vykonávané rovnako pre všetkých, týkali by sa okrem iných všetkých 150 poslancov Národnej rady.

Na základe uvedeného je jednoznačné, že na ministerstve vnútra nedochádzalo k opakovanému porušeniu zákona, tvrdenia o neoprávnenej manipulácii s utajovanými skutočnosťami zo strany ministra opakovane kategoricky odmietame, nakoľko minister oprávnením zo zákona disponoval a disponuje.

Odbor bezpečnosti SITB MV SR zároveň zdôrazňuje fakt, že rovnaký prístup k predmetnému bol aj za predchádzajúcich ministrov vnútra. Nejde teda o nový prístup súčasného ministra. Rovnako postupovali aj jeho predchodcovia vrátane napríklad priamej predchodkyne vo funkcii exministerky Denisy Sakovej, ktorá rovnako nemala predmetný certifikát.

Na manipuláciu s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia sa vzťahuje osobitný režim podľa § 60 zákona, ale tento sa netýka oprávnených osôb s osobitným postavením. Uvedená konštrukcia je nanajvýš logická, nakoľko nie je možné viazať výkon funkcie ministra či iných ústavných činiteľov na získanie bezpečnostnej previerky, nakoľko by to bolo v priamom rozpore s demokratickým vznikom ich mandátu, a tým aj s demokratickou formou vlády zakotvenou v čl. 1 Ústavy SR. Viazať výkon ich funkcie na získanie bezpečnostnej previerky by znamenalo nahradiť slobodné rozhodnutie voličov o spôsobilosti týchto osôb na prístup k utajovaným skutočnostiam rozhodnutím exekutívneho orgánu, teda radikálny zásah do demokratickej podstaty štátneho režimu Slovenskej republiky. Nešlo by však o prvý zásah do demokratickej podstaty štátneho režimu zo strany NBÚ (nálezy ÚS SR).

Vo všeobecnosti sa v rámci NATO (aj pre EÚ) akceptuje pravidlo, že najvyšší ústavní činitelia túto podmienku preverenia plnia automaticky - akceptuje sa všeobecná výnimka podľa právnej úpravy danej členskej krajiny. Vychádza sa pritom z nepísanej premisy, že potrebné preverenie takejto osoby je „zabezpečené“ napr. jej zvolením do funkcie. Takéto výnimky majú prostredníctvom národnej právnej úpravy zavedené všetky členské krajiny NATO a EÚ. V SR je to § 34 Zákona č. 215/2004 Z. z. O OUS, ktorý definuje osoby s osobitným postavením.

V tejto súvislosti podotýkame, že rovnakým režimom disponujú aj ostatné osoby s osobitným postavením a nie je nám známa skutočnosť, že by to bolo inak. Na všetky osoby s osobitným postavením sa vzťahuje jednotný režim, čo stanovila národná legislatíva.

Ministerstvo vnútra apeluje na zdržanlivosť vo výrokoch a výkladoch ustanovení na problematiku ochrany utajovaných skutočností.

Rezort vnútra tak rovnako apeluje na zdržanlivosť Národného bezpečnostného úradu pri svojvoľných výkladoch ustanovení zákona. Národný bezpečnostný úrad napriek tomu, že je ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu utajovaných skutočností nedisponuje právomocou na výklad právnych ustanovení. Jeho kontrolné zistenie považujeme za neodôvodnené a odmietame v plnom rozsahu, že by zo strany ministra dochádzalo k porušovaniu zákona.