Ako naučiť deti namiesto úzkostí prežívať šťastie?

Ako naučiť deti namiesto úzkostí prežívať šťastie? Reprofoto youtube Orange Slovensko

Najnovšie prieskumy opakovane potvrdzujú, že duševné zdravie detí a mladých ľudí sa zhoršuje a často trpia úzkosťami. Jedným z dôvodov je aj nadmerný čas, ktorý trávia s digitálnymi technológiami, no obzvlášť na sociálnych sieťach. Ako naučiť deti a mladých ľudí, aby namiesto úzkostí prežívali šťastie? V Klube rodičov sa o tom rozprávala Andrea Šprochová so psychológom a happytariánom Alešom Bednaříkom. Ten zdôrazňuje, že najdôležitejšia vec, ktorá ovplyvňuje mieru šťastia, spokojnosti a pocitu zmysluplnosti v živote, je budovanie a udržiavanie si dobré medziľudské vzťahy. Čiže šťastie nie je len o tom, čo robím pre seba, ale aj o tom, čo robím pre druhých alebo čo robím s druhými, aby som bol šťastný.

Článok je súčasťou spolupráce Omediach.com a programu Beznastrah.online od Orangeu, ktorého cieľom je vzdelávať dospelých o tom, ako môžu chrániť deti a mladých pred negatívnymi dopadmi používania digitálnych médií. Program prináša užitočné informácie a rady odborníkov, bezplatnú online poradňu a rovnomennú praktickú publikáciu pre rodičov. Súčasťou programu sú aj materiály pre učiteľov.

Odporúčame aj: Temné uličky internetu môžu zviesť aj vaše deti. Prinášame 7 odporúčaní, na čo by ste mali dávať pozor

V rozhovore Aleš Bednařík hovorí aj o tom, ako pomôcť deťom pri problémoch v online svete: “Aby ste mali prehľad, čo sa deje s dieťaťom na sociálnych sieťach, nestačí si len všímať dieťa, lebo deti vedia veľmi dobre skrývať emócie. Lepšie je budovať také vzťahy, že je normálne sa raz do týždňa rozprávať, čo dieťa zažíva, čo tam sleduje. To, čo robím s dieťaťom od malička, to bude pre to dieťa v živote normálne aj keď bude väčšie. Čiže, ak sa budem s dieťaťom od malička rozprávať o tom, čo kreslíš, čo pri tom prežívaš, alebo keď bol na návšteve, aké to tam bolo, a som prijímajúci a akceptujúci, tak, ak začnú fungovať online, tak tým budú ochotnejší nám rozprávať, čo tam prežívajú a vieme im byť oporou.”