Index prosperity 2024, analytici Slovenskej sporiteľne
Druhé vydanie Indexu prosperity Slovenska, ktorý opäť pripravili analytici Slovenskej sporiteľne, stagnáciu našej krajiny potvrdzuje. Za zlatú dekádu slovenskej ekonomiky môžeme označiť roky 2000 až 2010, kedy sme sa k priemeru EÚ priblížili o 25 percentuálnych bodov. Z našich susedov sa darí dobiehať priemer najmä Maďarsku a Poľsku. Slovensko v praxi nie je chudobnejšie, len okolité krajiny bohatnú rýchlejšie.
Jeden z faktorov, ktorý výrazne brzdí našu krajinu, je chýbajúca vízia. „Nestagnujeme len v Indexe prosperity, ale stagnujeme ekonomicky v podstate už viac ako dekádu. Ak to chceme zmeniť, potrebujeme najmä víziu. Potrebujeme sa zhodnúť, ako má vyzerať prosperujúce Slovensko v budúcnosti. Skúsenosti z vyspelých krajín ukazujú, že úspešnou cestou môže byť spolupráca všetkých dôležitých strán – vlády, súkromného a mimovládneho sektora – ktoré sa spoločne dohodnú a pripravia riešenia. Také, ktoré sa nebudú roky meniť, aby sme zachovali ich kontinuitu a predvídateľnosť práva pre ľudí a firmy. Ako zodpovedný líder chceme o tých veciach hovoriť a vytvárať podmienky k spolupráci,“ povedal Peter Krutil, CEO Slovenskej sporiteľne.
To, že Slovensko zaostáva, nie je v kombinácii s vyššie spomenutými výzvami dobrá správa pre ľudí, firmy a ani pre štát. Práve pracovná sila môže byť najväčším otáznikom, keďže do desiatich rokov ubudne vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov približne 200-tisíc ľudí. A ďalej v čase to bude len horšie. „Ak sa ako krajina chceme pohnúť k prosperujúcej budúcnosti, potrebujeme zmeny. Napríklad demografickú výzvu môžeme riešiť niekoľkými spôsobmi. Vytvorením atraktívneho prostredia pre vysokokvalifikovaných ľudí z tretích krajín, zastavením odlivu mozgov či znížením byrokratickej záťaže. V neposlednom rade by nám mohla pomôcť robotizácia. Na tomto poli však vidíme, že po veľmi slušnom tempe na začiatku dnes spomaľujeme,“ vysvetľuje Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne.
Ak sa pozrieme napríklad na inštalované roboty v spracovateľskom priemysle - od roku 2016 sme síce dokázali ich počet zvýšiť o 16 %, Česi o 87 %, svetový priemer narástol o viac ako 100 % a Čína samotná o takmer 500 %.
Dôležitou oblasťou, v ktorej už tradične zaostávame, je vzdelávanie. V PISA testovaní sme opäť nemali najlepšie výsledky. Inšpiráciu by sme mohli hľadať v európskej jednotke vo vzdelávaní, v Estónsku. „Svoj úspech postavili na troch kľúčových pilieroch. Na motivovaných učiteľoch, autonómii a flexibilite a na prístupe, že všetci študenti sú dôležití. Kľúčovú úlohu zohráva vzdelávanie už v ranom detstve. Vie zmierniť sociálne rovnosti a podporiť lepšie výsledky študentov. Aj preto sa kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom veku stáva prioritu v mnohých krajinách,“ povedal Juraj Kotian, vedúci oddelenia makroekonomických analýz Erste Group.
Podiel detí starších ako 3 roky v predškolskom vzdelávaní je na Slovensku 77 %, kým priemer únie dosahuje takmer 92 %. U nás máme pri tom výraznejšie regionálne rozdiely. V Bratislavkom kraji, na západnom a strednom Slovensku je v predškolskom vzdelávaní viac ako 80 % detí, na východnom Slovensku je to 66 %.
